DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
    rinunciare
      v. intr.
    
    - 
          
renonçiâ
[renuŋˈsjaː]  
Coniugazioni
renonçiâ
Indicativo
Presente
- mi renonçio
 - ti ti renonçi
 - lê o/a renonçia
 - niatri renonçiemmo/renonçiemo
 - viatri renonçiæ
 - liatri renonçian
 
Imperfetto
- mi renonçiava
 - ti ti renonçiavi
 - lê o/a renonçiava
 - niatri renonçiavimo
 - viatri renonçiavi
 - liatri renonçiavan
 
Futuro
- mi renonçiò
 - ti ti renonçiæ
 - lê o/a renonçià
 - niatri renonçiemo
 - viatri renonçiei
 - liatri renonçian
 
Congiuntivo
Presente
- che mi renonçie
 - che ti ti renonçi
 - che lê o/a renonçie
 - che niatri renonçiemmo/renonçiemo
 - che viatri renonçiæ
 - che liatri renonçian
 
Imperfetto
- che mi renonçiesse
 - che ti ti renonçiesci
 - che lê o/a renonçiesse
 - che niatri renonçiescimo
 - che viatri renonçiesci
 - che liatri renonçiessan
 
Condizionale
- mi renonçieiva/renonçiæ
 - ti ti renonçiësci
 - lê o/a renonçieiva/renonçiæ
 - niatri renonçiëscimo
 - viatri renonçiësci
 - liatri renonçieivan/renonçiæn
 
Imperativo
- renonçia ti!
 - renonçiemmo/renonçiemo niatri!
 - renonçiæ viatri!
 
Participio passato
- m. s. renonçiou
 - m. p. renonçiæ
 - f. s. renonçiâ
 - f. p. renonçiæ
 
Gerundio
- renonçiando