Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

rovesciare

v.tr.
  1. capovolgere

    imbösâ [iŋbɔːˈsaː]

    inversâ [iŋvɛrˈsaː]

    Exempi

    la macchina ha colpito un masso e si è rovesciata

    a machina a l’à corpio un magheu e a s’é imbösa

  2. di liquidi: versare

    versâ [vɛrˈsaː]

    Exempi

    la nonna rovescia il brodo caldo nella zuppiera di porcellana

    a madonnâ a versa o bròddo cado inta suppea de porçellaña

  3. far cadere

    cacciâ zu [kaˈtʃaː ˈzy]

    Exempi

    il vento ha rovesciato tutte le sedie

    o vento o l’à cacciou zu tutte e carreghe

rovesciarsi

v.pron.
  1. capovolgersi

    imbösâse [iŋbɔːˈsaːse]

    inversâse [iŋvɛrˈsaːse]

  2. cadere

    cazze [ˈkazˑe]

    Exempi

    sulla città si sono rovesciati 10 milioni di metri cubi di pioggia

    in sciâ çittæ l’é cheito 10 mioin de metri cubbi d’ægua

Coniugaçioin

cacciâ

Part. pass. cacciou

Ger. cacciando

Ind.
Pres.
  1. mi caccio
  2. ti ti cacci
  3. lê o/a caccia
  4. niatri caccemmo
  5. viatri cacciæ
  6. lô caccian
Impf.
  1. mi cacciava
  2. ti ti cacciavi
  3. lê o/a cacciava
  4. niatri cacciavimo
  5. viatri cacciavi
  6. lô cacciavan
Fut.
  1. mi cacciò
  2. ti ti cacciæ
  3. lê o/a caccià
  4. niatri cacciemo
  5. viatri cacciei
  6. lô caccian
Conz.
Pres.
  1. che mi cacce
  2. che ti ti cacci
  3. che lê o/a cacce
  4. che niatri caccemmo
  5. che viatri cacciæ
  6. che lô caccian
Impf.
  1. che mi caccesse
  2. che ti ti caccesci
  3. che lê o/a caccesse
  4. che niatri caccescimo
  5. che viatri caccesci
  6. che lô caccessan
Cond.
  1. mi caccieiva/cacciæ
  2. ti ti cacciësci
  3. lê o/a caccieiva/cacciæ
  4. niatri cacciëscimo
  5. viatri cacciësci
  6. lô caccieivan/cacciæn
Imper.
  1. caccia ti
  2. ch’o/a cacce lê
  3. caccemmo niatri
  4. cacciæ viatri
  5. caccian lô
cazze

Part. pass. cheito

Ger. cazzendo

Ind.
Pres.
  1. mi cazzo
  2. ti ti cazzi
  3. lê o/a cazze
  4. niatri cazzemmo
  5. viatri cazzei
  6. lô cazzan
Impf.
  1. mi cazzeiva
  2. ti ti cazzeivi
  3. lê o/a cazzeiva
  4. niatri cazzeivimo
  5. viatri cazzeivi
  6. lô cazzeivan
Fut.
  1. mi cazziò
  2. ti ti cazziæ
  3. lê o/a cazzià
  4. niatri cazziemo
  5. viatri cazziei
  6. lô cazzian
Conz.
Pres.
  1. che mi cazze
  2. che ti ti cazzi
  3. che lê o/a cazze
  4. che niatri cazzemmo
  5. che viatri cazzei
  6. che lô cazzan
Impf.
  1. che mi cazzesse
  2. che ti ti cazzesci
  3. che lê o/a cazzesse
  4. che niatri cazzescimo
  5. che viatri cazzesci
  6. che lô cazzessan
Cond.
  1. mi cazzieiva/cazziæ
  2. ti ti cazziësci
  3. lê o/a cazzieiva/cazziæ
  4. niatri cazziëscimo
  5. viatri cazziësci
  6. lô cazzieivan/cazziæn
Imper.
  1. cazzi ti
  2. ch’o/a cazze lê
  3. cazzemmo niatri
  4. cazzei viatri
  5. cazzan lô
imbösâ

Part. pass. imböso

Ger. imbösando

Ind.
Pres.
  1. mi imböso
  2. ti t’imbösi
  3. lê o/a l’imbösa
  4. niatri imbösemmo
  5. viatri imbösæ
  6. lô imbösan
Impf.
  1. mi imbösava
  2. ti t’imbösavi
  3. lê o/a l’imbösava
  4. niatri imbösavimo
  5. viatri imbösavi
  6. lô imbösavan
Fut.
  1. mi imbösiò
  2. ti t’imbösiæ
  3. lê o/a l’imbösià
  4. niatri imbösiemo
  5. viatri imbösiei
  6. lô imbösian
Conz.
Pres.
  1. che mi imböse
  2. che ti t’imbösi
  3. che lê o/a l’imböse
  4. che niatri imbösemmo
  5. che viatri imbösæ
  6. che lô imbösan
Impf.
  1. che mi imbösesse
  2. che ti t’imbösesci
  3. che lê o/a l’imbösesse
  4. che niatri imbösescimo
  5. che viatri imbösesci
  6. che lô imbösessan
Cond.
  1. mi imbösieiva/imbösiæ
  2. ti t’imbösiësci
  3. lê o/a l’imbösieiva/imbösiæ
  4. niatri imbösiëscimo
  5. viatri imbösiësci
  6. lô imbösieivan/imbösiæn
Imper.
  1. imbösa ti
  2. ch’o/a l’imböse lê
  3. imbösemmo niatri
  4. imbösæ viatri
  5. imbösan lô
inversâ

Part. pass. inversou

Ger. inversando

Ind.
Pres.
  1. mi inverso
  2. ti t’inversi
  3. lê o/a l’inversa
  4. niatri inversemmo
  5. viatri inversæ
  6. lô inversan
Impf.
  1. mi inversava
  2. ti t’inversavi
  3. lê o/a l’inversava
  4. niatri inversavimo
  5. viatri inversavi
  6. lô inversavan
Fut.
  1. mi inversiò
  2. ti t’inversiæ
  3. lê o/a l’inversià
  4. niatri inversiemo
  5. viatri inversiei
  6. lô inversian
Conz.
Pres.
  1. che mi inverse
  2. che ti t’inversi
  3. che lê o/a l’inverse
  4. che niatri inversemmo
  5. che viatri inversæ
  6. che lô inversan
Impf.
  1. che mi inversesse
  2. che ti t’inversesci
  3. che lê o/a l’inversesse
  4. che niatri inversescimo
  5. che viatri inversesci
  6. che lô inversessan
Cond.
  1. mi inversieiva/inversiæ
  2. ti t’inversiësci
  3. lê o/a l’inversieiva/inversiæ
  4. niatri inversiëscimo
  5. viatri inversiësci
  6. lô inversieivan/inversiæn
Imper.
  1. inversa ti
  2. ch’o/a l’inverse lê
  3. inversemmo niatri
  4. inversæ viatri
  5. inversan lô
versâ

Part. pass. versou

Ger. versando

Ind.
Pres.
  1. mi verso
  2. ti ti versi
  3. lê o/a versa
  4. niatri versemmo
  5. viatri versæ
  6. lô versan
Impf.
  1. mi versava
  2. ti ti versavi
  3. lê o/a versava
  4. niatri versavimo
  5. viatri versavi
  6. lô versavan
Fut.
  1. mi versiò
  2. ti ti versiæ
  3. lê o/a versià
  4. niatri versiemo
  5. viatri versiei
  6. lô versian
Conz.
Pres.
  1. che mi verse
  2. che ti ti versi
  3. che lê o/a verse
  4. che niatri versemmo
  5. che viatri versæ
  6. che lô versan
Impf.
  1. che mi versesse
  2. che ti ti versesci
  3. che lê o/a versesse
  4. che niatri versescimo
  5. che viatri versesci
  6. che lô versessan
Cond.
  1. mi versieiva/versiæ
  2. ti ti versiësci
  3. lê o/a versieiva/versiæ
  4. niatri versiëscimo
  5. viatri versiësci
  6. lô versieivan/versiæn
Imper.
  1. versa ti
  2. ch’o/a verse lê
  3. versemmo niatri
  4. versæ viatri
  5. versan lô