DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
solfeggiare
v. intr.
-
fare il solfeggio solfezzâ
[sulfeˈzaː]
Coniugazioni
solfezzâ
Indicativo
Presente
- mi solfezzo
- ti ti solfezzi
- lê o/a solfezza
- niatri solfezzemmo
- viatri solfezzæ
- liatri solfezzan
Imperfetto
- mi solfezzava
- ti ti solfezzavi
- lê o/a solfezzava
- niatri solfezzavimo
- viatri solfezzavi
- liatri solfezzavan
Futuro
- mi solfezziò
- ti ti solfezziæ
- lê o/a solfezzià
- niatri solfezziemo
- viatri solfezziei
- liatri solfezzian
Congiuntivo
Presente
- che mi solfezze
- che ti ti solfezzi
- che lê o/a solfezze
- che niatri solfezzemmo
- che viatri solfezzæ
- che liatri solfezzan
Imperfetto
- che mi solfezzesse
- che ti ti solfezzesci
- che lê o/a solfezzesse
- che niatri solfezzescimo
- che viatri solfezzesci
- che liatri solfezzessan
Condizionale
- mi solfezzieiva/solfezziæ
- ti ti solfezziësci
- lê o/a solfezzieiva/solfezziæ
- niatri solfezziëscimo
- viatri solfezziësci
- liatri solfezzieivan/solfezziæn
Imperativo
- solfezza ti!
- solfezzemmo niatri!
- solfezzæ viatri!
Participio passato
- m. s. solfezzou
- m. p. solfezzæ
- f. s. solfezzâ
- f. p. solfezzæ
Gerundio
- solfezzando