Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

sospendere

v. tr.
  1. appendere

    sospende [susˈpeŋde]

    appende [aˈpeŋde]

  2. interrompere

    sospende [susˈpeŋde]

    interrompî [iŋteruŋˈpiː] (var. interrompe)

    affermâ [afɛrˈmaː]

    fermâ [fɛrˈmaː] (var. affermâ)1

Per saperne di più

1. Prostesi di [a]- in verbi e sostantivi

In genovese è particolarmente frequente la prostesi – cioè l’aggiunta in posizione iniziale – di una vocale [a]- in molte forme verbali. Questi verbi possono quindi presentarsi in doppia forma, ad esempio: arregordâ [areɡurˈdaː] ~ regordâ [reɡurˈdaː] “ricordare”; addeuviâ [adøːˈvjaː] ~ deuviâ [døːˈvjaː] “usare”; allevâ [aleˈvaː] ~ levâ [leˈvaː] “levare, togliere”; ammiâ [aˈmjaː] ~ miâ [ˈmjaː] “guardare”; arrecheugge [areˈkødʒˑe] ~ recheugge [reˈkødʒˑe] “raccogliere”. Sebbene in origine questo fenomeno potesse forse avere funzione intensificativa, nella pratica entrambe le forme – con o senza la vocale iniziale – sono equivalenti e non comportano alcuna variazione di significato. Il fenomeno riguarda anche alcuni sostantivi deverbali, come arregòrdo [areˈɡɔːrdu] ~ regòrdo [reˈɡɔːrdu] “ricordo”, allevamacce [ale(ː)vaˈmatʃˑe] ~ levamacce [ale(ː)vaˈmatʃˑe] “smacchiatore” o arrecuggeita [arekyˈdʒejta] ~ recuggeita [rekyˈdʒejta] “raccolta”. Anche in questi casi, di norma le due forme non implicano differenze di significato. Nel DEIZE, le forme con o senza prostesi di [a]- sono lemmatizzate nella forma ritenuta più frequente nell’uso generale.

Coniugazioni

affermâ

Indicativo

Presente

  1. mi affermo
  2. ti t’affermi
  3. o/a l’afferma
  4. niatri affermemmo
  5. viatri affermæ
  6. liatri afferman

Imperfetto

  1. mi affermava
  2. ti t’affermavi
  3. o/a l’affermava
  4. niatri affermavimo
  5. viatri affermavi
  6. liatri affermavan

Futuro

  1. mi affermiò
  2. ti t’affermiæ
  3. o/a l’affermià
  4. niatri affermiemo
  5. viatri affermiei
  6. liatri affermian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi afferme
  2. che ti t’affermi
  3. che lê o/a l’afferme
  4. che niatri affermemmo
  5. che viatri affermæ
  6. che liatri afferman

Imperfetto

  1. che mi affermesse
  2. che ti t’affermesci
  3. che lê o/a l’affermesse
  4. che niatri affermescimo
  5. che viatri affermesci
  6. che liatri affermessan

Condizionale

  1. mi affermieiva/affermiæ
  2. ti t’affermiësci
  3. o/a l’affermieiva/affermiæ
  4. niatri affermiëscimo
  5. viatri affermiësci
  6. liatri affermieivan/affermiæn

Imperativo

  1. afferma ti!
  2. affermemmo niatri!
  3. affermæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. affermou
  2. m. p. affermæ
  3. f. s. affermâ
  4. f. p. affermæ

Gerundio

  1. affermando
appende

Indicativo

Presente

  1. mi appendo
  2. ti t’appendi
  3. o/a l’appende
  4. niatri appendemmo
  5. viatri appendei
  6. liatri appendan

Imperfetto

  1. mi appendeiva
  2. ti t’appendeivi
  3. o/a l’appendeiva
  4. niatri appendeivimo
  5. viatri appendeivi
  6. liatri appendeivan

Futuro

  1. mi appendiò
  2. ti t’appendiæ
  3. o/a l’appendià
  4. niatri appendiemo
  5. viatri appendiei
  6. liatri appendian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi appende
  2. che ti t’appendi
  3. che lê o/a l’appende
  4. che niatri appendemmo
  5. che viatri appendei
  6. che liatri appendan

Imperfetto

  1. che mi appendesse
  2. che ti t’appendesci
  3. che lê o/a l’appendesse
  4. che niatri appendescimo
  5. che viatri appendesci
  6. che liatri appendessan

Condizionale

  1. mi appendieiva/appendiæ
  2. ti t’appendiësci
  3. o/a l’appendieiva/appendiæ
  4. niatri appendiëscimo
  5. viatri appendiësci
  6. liatri appendieivan/appendiæn

Imperativo

  1. appendi ti!
  2. appendemmo niatri!
  3. appendei viatri!

Participio passato

  1. m. s. appeiso
  2. m. p. appeixi
  3. f. s. appeisa
  4. f. p. appeise

Gerundio

  1. appendendo
fermâ

Indicativo

Presente

  1. mi fermo
  2. ti ti fermi
  3. o/a ferma
  4. niatri fermemmo
  5. viatri fermæ
  6. liatri ferman

Imperfetto

  1. mi fermava
  2. ti ti fermavi
  3. o/a fermava
  4. niatri fermavimo
  5. viatri fermavi
  6. liatri fermavan

Futuro

  1. mi fermiò
  2. ti ti fermiæ
  3. o/a fermià
  4. niatri fermiemo
  5. viatri fermiei
  6. liatri fermian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi ferme
  2. che ti ti fermi
  3. che lê o/a ferme
  4. che niatri fermemmo
  5. che viatri fermæ
  6. che liatri ferman

Imperfetto

  1. che mi fermesse
  2. che ti ti fermesci
  3. che lê o/a fermesse
  4. che niatri fermescimo
  5. che viatri fermesci
  6. che liatri fermessan

Condizionale

  1. mi fermieiva/fermiæ
  2. ti ti fermiësci
  3. o/a fermieiva/fermiæ
  4. niatri fermiëscimo
  5. viatri fermiësci
  6. liatri fermieivan/fermiæn

Imperativo

  1. ferma ti!
  2. fermemmo niatri!
  3. fermæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. fermou
  2. m. p. fermæ
  3. f. s. fermâ
  4. f. p. fermæ

Gerundio

  1. fermando
interrompî

Indicativo

Presente

  1. mi interrompo
  2. ti t’interrompi
  3. o/a l’interrompe
  4. niatri interrompimmo
  5. viatri interrompî
  6. liatri interrompan

Imperfetto

  1. mi interrompiva
  2. ti t’interrompivi
  3. o/a l’interrompiva
  4. niatri interrompivimo
  5. viatri interrompivi
  6. liatri interrompivan

Futuro

  1. mi interrompiò
  2. ti t’interrompiæ
  3. o/a l’interrompià
  4. niatri interrompiemo
  5. viatri interrompiei
  6. liatri interrompian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi interrompe
  2. che ti t’interrompi
  3. che lê o/a l’interrompe
  4. che niatri interrompimmo
  5. che viatri interrompî
  6. che liatri interrompan

Imperfetto

  1. che mi interrompisse
  2. che ti t’interrompisci
  3. che lê o/a l’interrompisse
  4. che niatri interrompiscimo
  5. che viatri interrompisci
  6. che liatri interrompissan

Condizionale

  1. mi interrompieiva/interrompiæ
  2. ti t’interrompiësci
  3. o/a l’interrompieiva/interrompiæ
  4. niatri interrompiëscimo
  5. viatri interrompiësci
  6. liatri interrompieivan/interrompiæn

Imperativo

  1. interrompi ti!
  2. interrompimmo niatri!
  3. interrompî viatri!

Participio passato

  1. m. s. interrotto
  2. m. p. interrotti
  3. f. s. interrotta
  4. f. p. interrotte

Gerundio

  1. interrompindo
sospende

Indicativo

Presente

  1. mi sospendo
  2. ti ti sospendi
  3. o/a sospende
  4. niatri sospendemmo
  5. viatri sospendei
  6. liatri sospendan

Imperfetto

  1. mi sospendeiva
  2. ti ti sospendeivi
  3. o/a sospendeiva
  4. niatri sospendeivimo
  5. viatri sospendeivi
  6. liatri sospendeivan

Futuro

  1. mi sospendiò
  2. ti ti sospendiæ
  3. o/a sospendià
  4. niatri sospendiemo
  5. viatri sospendiei
  6. liatri sospendian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi sospende
  2. che ti ti sospendi
  3. che lê o/a sospende
  4. che niatri sospendemmo
  5. che viatri sospendei
  6. che liatri sospendan

Imperfetto

  1. che mi sospendesse
  2. che ti ti sospendesci
  3. che lê o/a sospendesse
  4. che niatri sospendescimo
  5. che viatri sospendesci
  6. che liatri sospendessan

Condizionale

  1. mi sospendieiva/sospendiæ
  2. ti ti sospendiësci
  3. o/a sospendieiva/sospendiæ
  4. niatri sospendiëscimo
  5. viatri sospendiësci
  6. liatri sospendieivan/sospendiæn

Imperativo

  1. sospendi ti!
  2. sospendemmo niatri!
  3. sospendei viatri!

Participio passato

  1. m. s. sospeiso
  2. m. p. sospeixi
  3. f. s. sospeisa
  4. f. p. sospeise

Gerundio

  1. sospendendo
Ben che scià en in sciâ verscion zeneise do scito, o DEIZE o l’é un diçionäio italian-zeneise: i contegnui de ste pagine en donca scriti in italian.