DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
storpio
agg.
-
che ha una deformazione fisica stroppiou
[struˈpjɔw] strosciou
[struˈʃɔw] il burattino aveva un piede storpio
o marionetto o l’aiva un pê stroppiou
s. m.
-
persona che ha una deformazione fisica stroppiou
[struˈpjɔw] la giovane ha lasciato il posto allo storpio
a zovena a l’à lasciou o pòsto a-o stroppiou
Declinaçioin
| m. s | m. p | f. s | f. p |
|---|---|---|---|
| strosciou | strosciæ | strosciâ | strosciæ |