Council for Ligurian Linguistic Heritage

Ligurian Council

DEIZE

Italian-Ligurian (Genoese) dictionary

celebrare

tr. v.
  1. festeggiare

    çelebrâ [seleˈbraː] ~ [tʃeleˈbraː]

    festezzâ [festeˈzaː]

    vuoi celebrare il Natale con la mia famiglia?

    ti veu festezzâ o Dënâ co-a mæ famiggia?

  2. glorificare, esaltare

    fâ parli intr. v. [ˈfaː ˈpaːrli]

    avvoxâ [avuˈʒaː]

    lödâ [lɔːˈdaː]

    çelebrâ [seleˈbraː] ~ [tʃeleˈbraː]

  3. officiare

    offiçiâ [ufiˈsjaː]

    çelebrâ [seleˈbraː] ~ [tʃeleˈbraː]

Learn more

Replacement of -ç- with Italianizing -c-

Today it is quite frequent, especially in informal speech, to replace Genoese forms in -ç- with Italianizing ones in -c-. Thus, for example, the genuine form çentro [ˈseŋtru] “center” is replaced with the Italianism centro [ˈtʃeŋtru], çerto [ˈsɛːrtu] “certain” replaced with certo [ˈtʃɛːrtu], etc.

In this dictionary, also in order to promote the recovery of genuine forms, those with -ç- are given, also considering that graphically they do not differ much from those which may occasionally have wider circulation, thus not creating reading difficulties even for those accustomed to the Italianized forms.

In line with this approach, it was decided to transcribe and present with -ç- even those forms that in pronunciation, at least historically, presented the realization -[s]- as opposed to -[tʃ]- of Italianizing origin, such as proçesso [pruˈsɛsˑu] “process” as opposed to processo [pruˈtʃɛsˑu] or soçietæ [susjeˈtɛː] “society” as opposed to societæ [sutʃeˈtɛː], even though in general usage the affricate consonant pronunciation has now become standard; the same applies to borrowings from other languages such as biçicletta [bisiˈkletˑa] “bicycle” (< from French bicyclette [bisiˈklɛt]).

Conjugations

avvoxâ

Indicative

Present

  1. mi avvoxo
  2. ti t’avvoxi
  3. lê o/a l’avvoxa
  4. niatri avvoxemmo
  5. viatri avvoxæ
  6. liatri avvoxan

Imperfect

  1. mi avvoxava
  2. ti t’avvoxavi
  3. lê o/a l’avvoxava
  4. niatri avvoxavimo
  5. viatri avvoxavi
  6. liatri avvoxavan

Future

  1. mi avvoxiò
  2. ti t’avvoxiæ
  3. lê o/a l’avvoxià
  4. niatri avvoxiemo
  5. viatri avvoxiei
  6. liatri avvoxian

Subjunctive

Present

  1. che mi avvoxe
  2. che ti t’avvoxi
  3. che lê o/a l’avvoxe
  4. che niatri avvoxemmo
  5. che viatri avvoxæ
  6. che liatri avvoxan

Imperfect

  1. che mi avvoxesse
  2. che ti t’avvoxesci
  3. che lê o/a l’avvoxesse
  4. che niatri avvoxescimo
  5. che viatri avvoxesci
  6. che liatri avvoxessan

Conditional

  1. mi avvoxieiva/avvoxiæ
  2. ti t’avvoxiësci
  3. lê o/a l’avvoxieiva/avvoxiæ
  4. niatri avvoxiëscimo
  5. viatri avvoxiësci
  6. liatri avvoxieivan/avvoxiæn

Imperative

  1. avvoxa ti!
  2. avvoxemmo niatri!
  3. avvoxæ viatri!

Past participle

  1. m. s. avvoxou
  2. m. p. avvoxæ
  3. f. s. avvoxâ
  4. f. p. avvoxæ

Gerund

  1. avvoxando
çelebrâ

Indicative

Present

  1. mi çelebro
  2. ti ti çelebri
  3. lê o/a çelebra
  4. niatri çelebremmo
  5. viatri çelebræ
  6. liatri çelebran

Imperfect

  1. mi çelebrava
  2. ti ti çelebravi
  3. lê o/a çelebrava
  4. niatri çelebravimo
  5. viatri çelebravi
  6. liatri çelebravan

Future

  1. mi çelebriò
  2. ti ti çelebriæ
  3. lê o/a çelebrià
  4. niatri çelebriemo
  5. viatri çelebriei
  6. liatri çelebrian

Subjunctive

Present

  1. che mi çelebre
  2. che ti ti çelebri
  3. che lê o/a çelebre
  4. che niatri çelebremmo
  5. che viatri çelebræ
  6. che liatri çelebran

Imperfect

  1. che mi çelebresse
  2. che ti ti çelebresci
  3. che lê o/a çelebresse
  4. che niatri çelebrescimo
  5. che viatri çelebresci
  6. che liatri çelebressan

Conditional

  1. mi çelebrieiva/çelebriæ
  2. ti ti çelebriësci
  3. lê o/a çelebrieiva/çelebriæ
  4. niatri çelebriëscimo
  5. viatri çelebriësci
  6. liatri çelebrieivan/çelebriæn

Imperative

  1. çelebra ti!
  2. çelebremmo niatri!
  3. çelebræ viatri!

Past participle

  1. m. s. çelebrou
  2. m. p. çelebræ
  3. f. s. çelebrâ
  4. f. p. çelebræ

Gerund

  1. çelebrando
festezzâ

Indicative

Present

  1. mi festezzo
  2. ti ti festezzi
  3. lê o/a festezza
  4. niatri festezzemmo
  5. viatri festezzæ
  6. liatri festezzan

Imperfect

  1. mi festezzava
  2. ti ti festezzavi
  3. lê o/a festezzava
  4. niatri festezzavimo
  5. viatri festezzavi
  6. liatri festezzavan

Future

  1. mi festezziò
  2. ti ti festezziæ
  3. lê o/a festezzià
  4. niatri festezziemo
  5. viatri festezziei
  6. liatri festezzian

Subjunctive

Present

  1. che mi festezze
  2. che ti ti festezzi
  3. che lê o/a festezze
  4. che niatri festezzemmo
  5. che viatri festezzæ
  6. che liatri festezzan

Imperfect

  1. che mi festezzesse
  2. che ti ti festezzesci
  3. che lê o/a festezzesse
  4. che niatri festezzescimo
  5. che viatri festezzesci
  6. che liatri festezzessan

Conditional

  1. mi festezzieiva/festezziæ
  2. ti ti festezziësci
  3. lê o/a festezzieiva/festezziæ
  4. niatri festezziëscimo
  5. viatri festezziësci
  6. liatri festezzieivan/festezziæn

Imperative

  1. festezza ti!
  2. festezzemmo niatri!
  3. festezzæ viatri!

Past participle

  1. m. s. festezzou
  2. m. p. festezzæ
  3. f. s. festezzâ
  4. f. p. festezzæ

Gerund

  1. festezzando
lödâ

Indicative

Present

  1. mi lödo
  2. ti ti lödi
  3. lê o/a löda
  4. niatri lödemmo
  5. viatri lödæ
  6. liatri lödan

Imperfect

  1. mi lödava
  2. ti ti lödavi
  3. lê o/a lödava
  4. niatri lödavimo
  5. viatri lödavi
  6. liatri lödavan

Future

  1. mi lödiò
  2. ti ti lödiæ
  3. lê o/a lödià
  4. niatri lödiemo
  5. viatri lödiei
  6. liatri lödian

Subjunctive

Present

  1. che mi löde
  2. che ti ti lödi
  3. che lê o/a löde
  4. che niatri lödemmo
  5. che viatri lödæ
  6. che liatri lödan

Imperfect

  1. che mi lödesse
  2. che ti ti lödesci
  3. che lê o/a lödesse
  4. che niatri lödescimo
  5. che viatri lödesci
  6. che liatri lödessan

Conditional

  1. mi lödieiva/lödiæ
  2. ti ti lödiësci
  3. lê o/a lödieiva/lödiæ
  4. niatri lödiëscimo
  5. viatri lödiësci
  6. liatri lödieivan/lödiæn

Imperative

  1. löda ti!
  2. lödemmo niatri!
  3. lödæ viatri!

Past participle

  1. m. s. lödou
  2. m. p. lödæ
  3. f. s. lödâ
  4. f. p. lödæ

Gerund

  1. lödando
offiçiâ

Indicative

Present

  1. mi offiçio
  2. ti t’offiçi
  3. lê o/a l’offiçia
  4. niatri offiçiemmo/offiçiemo
  5. viatri offiçiæ
  6. liatri offiçian

Imperfect

  1. mi offiçiava
  2. ti t’offiçiavi
  3. lê o/a l’offiçiava
  4. niatri offiçiavimo
  5. viatri offiçiavi
  6. liatri offiçiavan

Future

  1. mi offiçiò
  2. ti t’offiçiæ
  3. lê o/a l’offiçià
  4. niatri offiçiemo
  5. viatri offiçiei
  6. liatri offiçian

Subjunctive

Present

  1. che mi offiçie
  2. che ti t’offiçi
  3. che lê o/a l’offiçie
  4. che niatri offiçiemmo/offiçiemo
  5. che viatri offiçiæ
  6. che liatri offiçian

Imperfect

  1. che mi offiçiesse
  2. che ti t’offiçiesci
  3. che lê o/a l’offiçiesse
  4. che niatri offiçiescimo
  5. che viatri offiçiesci
  6. che liatri offiçiessan

Conditional

  1. mi offiçieiva/offiçiæ
  2. ti t’offiçiësci
  3. lê o/a l’offiçieiva/offiçiæ
  4. niatri offiçiëscimo
  5. viatri offiçiësci
  6. liatri offiçieivan/offiçiæn

Imperative

  1. offiçia ti!
  2. offiçiemmo/offiçiemo niatri!
  3. offiçiæ viatri!

Past participle

  1. m. s. offiçiou
  2. m. p. offiçiæ
  3. f. s. offiçiâ
  4. f. p. offiçiæ

Gerund

  1. offiçiando