Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

celebrare

v. tr.
  1. festeggiare

    çelebrâ [seleˈbraː] ~ [tʃeleˈbraː]

    festezzâ [festeˈzaː]

    vuoi celebrare il Natale con la mia famiglia?

    ti veu festezzâ o Dënâ co-a mæ famiggia?

  2. glorificare, esaltare

    fâ parli v. intr. [ˈfaː ˈpaːrli]

    avvoxâ [avuˈʒaː]

    lödâ [lɔːˈdaː]

    çelebrâ [seleˈbraː] ~ [tʃeleˈbraː]

  3. officiare

    offiçiâ [ufiˈsjaː]

    çelebrâ [seleˈbraː] ~ [tʃeleˈbraː]

Pe saveine de ciù

Sostituçion de -ç- con -c- italianizzante

A-a giornâ d’ancheu l’é assæ commun, mascime inta lengua parlâ informale, a sostituçion de forme zeneixi in -ç- con quelle italianizzante in -c-. S’attreuva donca, pe exempio, a forma viaxa çentro [ˈseŋtru] sostituia con l’italianiximo centro [ˈtʃeŋtru], çerto [ˈsɛːrtu] sostituio con certo [ˈtʃɛːrtu], etc.

Inte sto diçionäio, ascì pe promeuve o repiggio de forme viaxe, se repòrta quelle con -ç-, consciderou ascì che graficamente non en tanto despæge da quelle che de vòtte peuan avei ciù tanta diffuxon e che donca non portian à de difficoltæ de lettua manco pe chi o l’é avviou a-e forme italianizzante.

In accòrdio con critëio, s’é stabilio de trascrive e presentâ con -ç- ascì quelle forme che inta prononçia presentan, a-o manco storicamente, a realizzaçion -[s]- incangio de -[tʃ]- d’origine italianizzante, comme proçesso [pruˈsɛsˑu] respetto à processo [pruˈtʃɛsˑu] ò soçietæ [susjeˈtɛː] respetto à societæ [sutʃeˈtɛː], ben che inta deuvia generale a prononçia co-a consonante affricâ a segge ancheu ciù frequente; o mæximo critëio o vâ pe-i imprestiti da de atre lengue comme biçicletta [bisiˈkletˑa] (< da-o franseise bicyclette [bisiˈklɛt]).

Coniugaçioin

avvoxâ

Indicativo

Presente

  1. mi avvoxo
  2. ti t’avvoxi
  3. lê o/a l’avvoxa
  4. niatri avvoxemmo
  5. viatri avvoxæ
  6. liatri avvoxan

Imperfetto

  1. mi avvoxava
  2. ti t’avvoxavi
  3. lê o/a l’avvoxava
  4. niatri avvoxavimo
  5. viatri avvoxavi
  6. liatri avvoxavan

Futuo

  1. mi avvoxiò
  2. ti t’avvoxiæ
  3. lê o/a l’avvoxià
  4. niatri avvoxiemo
  5. viatri avvoxiei
  6. liatri avvoxian

Conzontivo

Presente

  1. che mi avvoxe
  2. che ti t’avvoxi
  3. che lê o/a l’avvoxe
  4. che niatri avvoxemmo
  5. che viatri avvoxæ
  6. che liatri avvoxan

Imperfetto

  1. che mi avvoxesse
  2. che ti t’avvoxesci
  3. che lê o/a l’avvoxesse
  4. che niatri avvoxescimo
  5. che viatri avvoxesci
  6. che liatri avvoxessan

Condiçionale

  1. mi avvoxieiva/avvoxiæ
  2. ti t’avvoxiësci
  3. lê o/a l’avvoxieiva/avvoxiæ
  4. niatri avvoxiëscimo
  5. viatri avvoxiësci
  6. liatri avvoxieivan/avvoxiæn

Imperativo

  1. avvoxa ti!
  2. avvoxemmo niatri!
  3. avvoxæ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. avvoxou
  2. m. p. avvoxæ
  3. f. s. avvoxâ
  4. f. p. avvoxæ

Gerundio

  1. avvoxando
çelebrâ

Indicativo

Presente

  1. mi çelebro
  2. ti ti çelebri
  3. lê o/a çelebra
  4. niatri çelebremmo
  5. viatri çelebræ
  6. liatri çelebran

Imperfetto

  1. mi çelebrava
  2. ti ti çelebravi
  3. lê o/a çelebrava
  4. niatri çelebravimo
  5. viatri çelebravi
  6. liatri çelebravan

Futuo

  1. mi çelebriò
  2. ti ti çelebriæ
  3. lê o/a çelebrià
  4. niatri çelebriemo
  5. viatri çelebriei
  6. liatri çelebrian

Conzontivo

Presente

  1. che mi çelebre
  2. che ti ti çelebri
  3. che lê o/a çelebre
  4. che niatri çelebremmo
  5. che viatri çelebræ
  6. che liatri çelebran

Imperfetto

  1. che mi çelebresse
  2. che ti ti çelebresci
  3. che lê o/a çelebresse
  4. che niatri çelebrescimo
  5. che viatri çelebresci
  6. che liatri çelebressan

Condiçionale

  1. mi çelebrieiva/çelebriæ
  2. ti ti çelebriësci
  3. lê o/a çelebrieiva/çelebriæ
  4. niatri çelebriëscimo
  5. viatri çelebriësci
  6. liatri çelebrieivan/çelebriæn

Imperativo

  1. çelebra ti!
  2. çelebremmo niatri!
  3. çelebræ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. çelebrou
  2. m. p. çelebræ
  3. f. s. çelebrâ
  4. f. p. çelebræ

Gerundio

  1. çelebrando
festezzâ

Indicativo

Presente

  1. mi festezzo
  2. ti ti festezzi
  3. lê o/a festezza
  4. niatri festezzemmo
  5. viatri festezzæ
  6. liatri festezzan

Imperfetto

  1. mi festezzava
  2. ti ti festezzavi
  3. lê o/a festezzava
  4. niatri festezzavimo
  5. viatri festezzavi
  6. liatri festezzavan

Futuo

  1. mi festezziò
  2. ti ti festezziæ
  3. lê o/a festezzià
  4. niatri festezziemo
  5. viatri festezziei
  6. liatri festezzian

Conzontivo

Presente

  1. che mi festezze
  2. che ti ti festezzi
  3. che lê o/a festezze
  4. che niatri festezzemmo
  5. che viatri festezzæ
  6. che liatri festezzan

Imperfetto

  1. che mi festezzesse
  2. che ti ti festezzesci
  3. che lê o/a festezzesse
  4. che niatri festezzescimo
  5. che viatri festezzesci
  6. che liatri festezzessan

Condiçionale

  1. mi festezzieiva/festezziæ
  2. ti ti festezziësci
  3. lê o/a festezzieiva/festezziæ
  4. niatri festezziëscimo
  5. viatri festezziësci
  6. liatri festezzieivan/festezziæn

Imperativo

  1. festezza ti!
  2. festezzemmo niatri!
  3. festezzæ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. festezzou
  2. m. p. festezzæ
  3. f. s. festezzâ
  4. f. p. festezzæ

Gerundio

  1. festezzando
lödâ

Indicativo

Presente

  1. mi lödo
  2. ti ti lödi
  3. lê o/a löda
  4. niatri lödemmo
  5. viatri lödæ
  6. liatri lödan

Imperfetto

  1. mi lödava
  2. ti ti lödavi
  3. lê o/a lödava
  4. niatri lödavimo
  5. viatri lödavi
  6. liatri lödavan

Futuo

  1. mi lödiò
  2. ti ti lödiæ
  3. lê o/a lödià
  4. niatri lödiemo
  5. viatri lödiei
  6. liatri lödian

Conzontivo

Presente

  1. che mi löde
  2. che ti ti lödi
  3. che lê o/a löde
  4. che niatri lödemmo
  5. che viatri lödæ
  6. che liatri lödan

Imperfetto

  1. che mi lödesse
  2. che ti ti lödesci
  3. che lê o/a lödesse
  4. che niatri lödescimo
  5. che viatri lödesci
  6. che liatri lödessan

Condiçionale

  1. mi lödieiva/lödiæ
  2. ti ti lödiësci
  3. lê o/a lödieiva/lödiæ
  4. niatri lödiëscimo
  5. viatri lödiësci
  6. liatri lödieivan/lödiæn

Imperativo

  1. löda ti!
  2. lödemmo niatri!
  3. lödæ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. lödou
  2. m. p. lödæ
  3. f. s. lödâ
  4. f. p. lödæ

Gerundio

  1. lödando
offiçiâ

Indicativo

Presente

  1. mi offiçio
  2. ti t’offiçi
  3. lê o/a l’offiçia
  4. niatri offiçiemmo/offiçiemo
  5. viatri offiçiæ
  6. liatri offiçian

Imperfetto

  1. mi offiçiava
  2. ti t’offiçiavi
  3. lê o/a l’offiçiava
  4. niatri offiçiavimo
  5. viatri offiçiavi
  6. liatri offiçiavan

Futuo

  1. mi offiçiò
  2. ti t’offiçiæ
  3. lê o/a l’offiçià
  4. niatri offiçiemo
  5. viatri offiçiei
  6. liatri offiçian

Conzontivo

Presente

  1. che mi offiçie
  2. che ti t’offiçi
  3. che lê o/a l’offiçie
  4. che niatri offiçiemmo/offiçiemo
  5. che viatri offiçiæ
  6. che liatri offiçian

Imperfetto

  1. che mi offiçiesse
  2. che ti t’offiçiesci
  3. che lê o/a l’offiçiesse
  4. che niatri offiçiescimo
  5. che viatri offiçiesci
  6. che liatri offiçiessan

Condiçionale

  1. mi offiçieiva/offiçiæ
  2. ti t’offiçiësci
  3. lê o/a l’offiçieiva/offiçiæ
  4. niatri offiçiëscimo
  5. viatri offiçiësci
  6. liatri offiçieivan/offiçiæn

Imperativo

  1. offiçia ti!
  2. offiçiemmo/offiçiemo niatri!
  3. offiçiæ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. offiçiou
  2. m. p. offiçiæ
  3. f. s. offiçiâ
  4. f. p. offiçiæ

Gerundio

  1. offiçiando