DEIZE
Italian-Ligurian (Genoese) dictionary
spaventare
v. tr.
-
suscitare paura mette poia
[ˈmetˑe ˈpwiːa] inspaximâ
[iŋspaʒiˈmaː] quel film ci ha spaventati
quello cine o n’à misso poia
spaventarsi
v. pron.
-
provare paura attrovâse poia
[atruˈvaːse ˈpwiːa] inspaximâse
[iŋspaʒiˈmaːse] si è spaventata per un’ombra sul muro
a s’é attrovâ poia pe unn’ombra in sciâ miagia
non spaventarti, sono io!
no t’inspaximâ, son mi!
Coniugazioni
attrovâ
Indicativo
Presente
- mi attreuvo
- ti t’attreuvi
- lê o/a l’attreuva
- niatri attrovemmo
- viatri attrovæ
- liatri attreuvan
Imperfetto
- mi attrovava
- ti t’attrovavi
- lê o/a l’attrovava
- niatri attrovavimo
- viatri attrovavi
- liatri attrovavan
Futuro
- mi attroviò
- ti t’attroviæ
- lê o/a l’attrovià
- niatri attroviemo
- viatri attroviei
- liatri attrovian
Congiuntivo
Presente
- che mi attreuve
- che ti t’attreuvi
- che lê o/a l’attreuve
- che niatri attrovemmo
- che viatri attrovæ
- che liatri attreuvan
Imperfetto
- che mi attrovesse
- che ti t’attrovesci
- che lê o/a l’attrovesse
- che niatri attrovescimo
- che viatri attrovesci
- che liatri attrovessan
Condizionale
- mi attrovieiva/attroviæ
- ti t’attroviësci
- lê o/a l’attrovieiva/attroviæ
- niatri attroviëscimo
- viatri attroviësci
- liatri attrovieivan/attroviæn
Imperativo
- attreuva ti!
- attrovemmo niatri!
- attrovæ viatri!
Participio passato
- m. s. attrovou
- m. p. attrovæ
- f. s. attrovâ
- f. p. attrovæ
Gerundio
- attrovando
inspaximâ
Indicativo
Presente
- mi inspaximo
- ti t’inspaximi
- lê o/a l’inspaxima
- niatri inspaximemmo
- viatri inspaximæ
- liatri inspaximan
Imperfetto
- mi inspaximava
- ti t’inspaximavi
- lê o/a l’inspaximava
- niatri inspaximavimo
- viatri inspaximavi
- liatri inspaximavan
Futuro
- mi inspaximiò
- ti t’inspaximiæ
- lê o/a l’inspaximià
- niatri inspaximiemo
- viatri inspaximiei
- liatri inspaximian
Congiuntivo
Presente
- che mi inspaxime
- che ti t’inspaximi
- che lê o/a l’inspaxime
- che niatri inspaximemmo
- che viatri inspaximæ
- che liatri inspaximan
Imperfetto
- che mi inspaximesse
- che ti t’inspaximesci
- che lê o/a l’inspaximesse
- che niatri inspaximescimo
- che viatri inspaximesci
- che liatri inspaximessan
Condizionale
- mi inspaximieiva/inspaximiæ
- ti t’inspaximiësci
- lê o/a l’inspaximieiva/inspaximiæ
- niatri inspaximiëscimo
- viatri inspaximiësci
- liatri inspaximieivan/inspaximiæn
Imperativo
- inspaxima ti!
- inspaximemmo niatri!
- inspaximæ viatri!
Participio passato
- m. s. inspaximou
- m. p. inspaximæ
- f. s. inspaximâ
- f. p. inspaximæ
Gerundio
- inspaximando
mette
Indicativo
Presente
- mi metto
- ti ti metti
- lê o/a mette
- niatri mettemmo
- viatri mettei
- liatri mettan
Imperfetto
- mi metteiva
- ti ti metteivi
- lê o/a metteiva
- niatri metteivimo
- viatri metteivi
- liatri metteivan
Futuro
- mi mettiò
- ti ti mettiæ
- lê o/a mettià
- niatri mettiemo
- viatri mettiei
- liatri mettian
Congiuntivo
Presente
- che mi mette
- che ti ti metti
- che lê o/a mette
- che niatri mettemmo
- che viatri mettei
- che liatri mettan
Imperfetto
- che mi mettesse
- che ti ti mettesci
- che lê o/a mettesse
- che niatri mettescimo
- che viatri mettesci
- che liatri mettessan
Condizionale
- mi mettieiva/mettiæ
- ti ti mettiësci
- lê o/a mettieiva/mettiæ
- niatri mettiëscimo
- viatri mettiësci
- liatri mettieivan/mettiæn
Imperativo
- metti ti!
- mettemmo niatri!
- mettei viatri!
Participio passato
- m. s. misso
- m. p. missi
- f. s. missa
- f. p. misse
Gerundio
- mettendo