Council for Ligurian Linguistic Heritage

Ligurian Council

DEIZE

Italian-Ligurian (Genoese) dictionary

vedere

tr. v.
  1. percepire con la vista

    vedde [ˈvedˑe]

    da qui si vede un panorama stupendo

    de de chì se vedde un panorama mäveggioso

    non si vede un accidenti

    no se vedde un bellicite

  2. incontrare

    vedde [ˈvedˑe]

    lo sai chi ho visto oggi?

    ti ô sæ chi ò visto ancheu?

    sono anni che non ci vediamo

    l’é di anni che no se veddemmo

    allora ci vediamo giovedì?

    aloa se veddemmo zeuggia?

  3. rendersi conto

    vedde [ˈvedˑe]

    l’ho fatto solo per vedere cos’avrebbe detto

    l’ò fæto solo che pe vedde cös’o l’avieiva dito

  4. notare

    vedde [ˈvedˑe]

    non vedi com’è abbattuto?

    no ti veddi comm’o l’é abbacioccou?

  5. verificare

    vedde [ˈvedˑe]

    dobbiamo vedere se funziona

    emmo da vedde s’o fonçioña

  6. capire

    vedde [ˈvedˑe]

    veddighe [ˈvediɡe]

    non vedo perché dovrei agire diversamente

    no veddo percöse mai doviæ fâ despægio

    vedi com’è stato semplice?

    t’æ visto comme l’é stæto façile?

    vedo bene!

    ghe veddo ben!

  7. assistere, visitare

    ammiâ [aˈmjaː] (var. miâ)1

    vedde [ˈvedˑe]

    andare a vedere una mostra

    anâ à vedde un’espoxiçion

pron. v.
  1. vedere la propria immagine

    veddise [ˈvedˑise]

    il vampiro non può vedersi nello specchio

    o vampiro o no peu veddise into spegio

  2. incontrarsi amichevolmente

    veddise [ˈvedˑise]

    ci vediamo domani da Carlo

    se veddemmo doman da-o Carlo

  3. incontrarsi romanticamente

    parlâse [parˈlaːse]

    veddise [ˈvedˑise]

    sono due mesi che si vedono e non hanno detto niente ai genitori

    l’é doî meixi che se parlan e no an dito ninte a-i pænti

Learn more

1. Prothesis of [a]- in verbs and nouns

In Genoese, the prothesis – that is, the addition in initial position – of a vowel [a]- is particularly frequent in many verbal forms. These verbs may therefore occur in double form, for example: arregordâ [areɡurˈdaː] ~ regordâ [reɡurˈdaː] “to remember”; addeuviâ [adøːˈvjaː] ~ deuviâ [døːˈvjaː] “to use”; allevâ [aleˈvaː] ~ levâ [leˈvaː] “to remove, take away”; ammiâ [aˈmjaː] ~ miâ [ˈmjaː] “to look”; arrecheugge [areˈkødʒˑe] ~ recheugge [reˈkødʒˑe] “to gather, collect”. Although this phenomenon may originally have had an intensifying function, in practice both forms—with or without the initial vowel—are equivalent and entail no difference in meaning. The phenomenon also affects some deverbal nouns, such as arregòrdo [areˈɡɔːrdu] ~ regòrdo [reˈɡɔːrdu] “memory”, allevamacce [ale(ː)vaˈmatʃˑe] ~ levamacce [ale(ː)vaˈmatʃˑe] “stain remover”, or arrecuggeita [arekyˈdʒejta] ~ recuggeita [rekyˈdʒejta] “collection”. In these cases as well, the two forms normally do not imply any difference in meaning. In DEIZE, forms with or without [a]- prothesis are lemmatized under the variant considered most frequent in general usage.

Conjugations

ammiâ

Indicative

Present

  1. mi ammio
  2. ti t’ammii
  3. o/a l’ammia
  4. niatri ammiemmo/ammiemo
  5. viatri ammiæ
  6. liatri ammian

Imperfect

  1. mi ammiava
  2. ti t’ammiavi
  3. o/a l’ammiava
  4. niatri ammiavimo
  5. viatri ammiavi
  6. liatri ammiavan

Future

  1. mi ammiò
  2. ti t’ammiæ
  3. o/a l’ammià
  4. niatri ammiemo
  5. viatri ammiei
  6. liatri ammian

Subjunctive

Present

  1. che mi ammie
  2. che ti t’ammii
  3. che lê o/a l’ammie
  4. che niatri ammiemmo/ammiemo
  5. che viatri ammiæ
  6. che liatri ammian

Imperfect

  1. che mi ammiesse
  2. che ti t’ammiesci
  3. che lê o/a l’ammiesse
  4. che niatri ammiescimo
  5. che viatri ammiesci
  6. che liatri ammiessan

Conditional

  1. mi ammieiva/ammiæ
  2. ti t’ammiësci
  3. o/a l’ammieiva/ammiæ
  4. niatri ammiëscimo
  5. viatri ammiësci
  6. liatri ammieivan/ammiæn

Imperative

  1. ammia ti!
  2. ammiemmo/ammiemo niatri!
  3. ammiæ viatri!

Past participle

  1. m. s. ammiou
  2. m. p. ammiæ
  3. f. s. ammiâ
  4. f. p. ammiæ

Gerund

  1. ammiando
parlâ

Indicative

Present

  1. mi parlo
  2. ti ti parli
  3. o/a parla
  4. niatri parlemmo
  5. viatri parlæ
  6. liatri parlan

Imperfect

  1. mi parlava
  2. ti ti parlavi
  3. o/a parlava
  4. niatri parlavimo
  5. viatri parlavi
  6. liatri parlavan

Future

  1. mi parliò
  2. ti ti parliæ
  3. o/a parlià
  4. niatri parliemo
  5. viatri parliei
  6. liatri parlian

Subjunctive

Present

  1. che mi parle
  2. che ti ti parli
  3. che lê o/a parle
  4. che niatri parlemmo
  5. che viatri parlæ
  6. che liatri parlan

Imperfect

  1. che mi parlesse
  2. che ti ti parlesci
  3. che lê o/a parlesse
  4. che niatri parlescimo
  5. che viatri parlesci
  6. che liatri parlessan

Conditional

  1. mi parlieiva/parliæ
  2. ti ti parliësci
  3. o/a parlieiva/parliæ
  4. niatri parliëscimo
  5. viatri parliësci
  6. liatri parlieivan/parliæn

Imperative

  1. parla ti!
  2. parlemmo niatri!
  3. parlæ viatri!

Past participle

  1. m. s. parlou
  2. m. p. parlæ
  3. f. s. parlâ
  4. f. p. parlæ

Gerund

  1. parlando
vedde

Indicative

Present

  1. mi veddo
  2. ti ti veddi
  3. o/a vedde
  4. niatri veddemmo/vimmo
  5. viatri veddei
  6. liatri veddan

Imperfect

  1. mi veddeiva
  2. ti ti veddeivi
  3. o/a veddeiva
  4. niatri veddeivimo
  5. viatri veddeivi
  6. liatri veddeivan

Future

  1. mi veddiò
  2. ti ti veddiæ
  3. o/a veddià
  4. niatri veddiemo
  5. viatri veddiei
  6. liatri veddian

Subjunctive

Present

  1. che mi vedde
  2. che ti ti veddi
  3. che lê o/a vedde
  4. che niatri veddemmo
  5. che viatri veddei
  6. che liatri veddan

Imperfect

  1. che mi veddesse
  2. che ti ti veddesci
  3. che lê o/a veddesse
  4. che niatri veddescimo
  5. che viatri veddesci
  6. che liatri veddessan

Conditional

  1. mi veddieiva/veddiæ
  2. ti ti veddiësci
  3. o/a veddieiva/veddiæ
  4. niatri veddiëscimo
  5. viatri veddiësci
  6. liatri veddieivan/veddiæn

Imperative

  1. veddi ti!
  2. veddemmo niatri!
  3. veddei viatri!

Past participle

  1. m. s. visto
  2. m. p. visti
  3. f. s. vista
  4. f. p. viste

Gerund

  1. veddendo