Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

vedere

v. tr.
  1. percepire con la vista

    vedde [ˈvedˑe]

    da qui si vede un panorama stupendo

    de de chì se vedde un panorama mäveggioso

    non si vede un accidenti

    no se vedde un bellicite

  2. incontrare

    vedde [ˈvedˑe]

    lo sai chi ho visto oggi?

    ti ô sæ chi ò visto ancheu?

    sono anni che non ci vediamo

    l’é di anni che no se veddemmo

    allora ci vediamo giovedì?

    aloa se veddemmo zeuggia?

  3. rendersi conto

    vedde [ˈvedˑe]

    l’ho fatto solo per vedere cos’avrebbe detto

    l’ò fæto solo che pe vedde cös’o l’avieiva dito

  4. notare

    vedde [ˈvedˑe]

    non vedi com’è abbattuto?

    no ti veddi comm’o l’é abbacioccou?

  5. verificare

    vedde [ˈvedˑe]

    dobbiamo vedere se funziona

    emmo da vedde s’o fonçioña

  6. capire

    vedde [ˈvedˑe]

    veddighe [ˈvediɡe]

    non vedo perché dovrei agire diversamente

    no veddo percöse mai doviæ fâ despægio

    vedi com’è stato semplice?

    t’æ visto comme l’é stæto façile?

    vedo bene!

    ghe veddo ben!

  7. assistere, visitare

    ammiâ [aˈmjaː] (var. miâ)1

    vedde [ˈvedˑe]

    andare a vedere una mostra

    anâ à vedde un’espoxiçion

v. pron.
  1. vedere la propria immagine

    veddise [ˈvedˑise]

    il vampiro non può vedersi nello specchio

    o vampiro o no peu veddise into spegio

  2. incontrarsi amichevolmente

    veddise [ˈvedˑise]

    ci vediamo domani da Carlo

    se veddemmo doman da-o Carlo

  3. incontrarsi romanticamente

    parlâse [parˈlaːse]

    veddise [ˈvedˑise]

    sono due mesi che si vedono e non hanno detto niente ai genitori

    l’é doî meixi che se parlan e no an dito ninte a-i pænti

Pe saveine de ciù

1. Pròstexi de [a]- in verbi e sostantivi

In zeneise a pròstexi – saiva à dî l’azzonta in poxiçion iniçiale – de unna vocale [a]- a l’é assæ frequente inte tante forme verbale. Sti verbi peuan donca presentâse co-a doggia forma, pe exempio: arregordâ [areɡurˈdaː] ~ regordâ [reɡurˈdaː]; addeuviâ [adøːˈvjaː] ~ deuviâ [døːˈvjaː]; allevâ [aleˈvaː] ~ levâ [leˈvaː]; ammiâ [aˈmjaː] ~ miâ [ˈmjaː]; arrecheugge [areˈkødʒˑe] ~ recheugge [reˈkødʒˑe]. Ben che in origine sto fenòmeno o poeiva avei unna fonçion intenscificativa, inta prattica tutte doe e forme – con ò sensa a vocale iniçiale – en equivalente e no compòrta nisciuña variaçion de scignificato. O fenòmeno o l’interessa ascì çerti sostantivi deverbali, comme arregòrdo [areˈɡɔːrdu] ~ regòrdo [reˈɡɔːrdu], allevamacce [ale(ː)vaˈmatʃˑe] ~ levamacce [ale(ː)vaˈmatʃˑe] ò arrecuggeita [arekyˈdʒejta] ~ recuggeita [rekyˈdʒejta]. Anche inte sti caxi, pe-o sòlito e doe forme no implican de differense de scignificato. Into DEIZE, e forme con ò sensa pròstexi de [a]- en lemmatizzæ inta forma consciderâ ciù frequente inte l’uso generale.

Coniugaçioin

ammiâ

Indicativo

Presente

  1. mi ammio
  2. ti t’ammii
  3. o/a l’ammia
  4. niatri ammiemmo/ammiemo
  5. viatri ammiæ
  6. liatri ammian

Imperfetto

  1. mi ammiava
  2. ti t’ammiavi
  3. o/a l’ammiava
  4. niatri ammiavimo
  5. viatri ammiavi
  6. liatri ammiavan

Futuo

  1. mi ammiò
  2. ti t’ammiæ
  3. o/a l’ammià
  4. niatri ammiemo
  5. viatri ammiei
  6. liatri ammian

Conzontivo

Presente

  1. che mi ammie
  2. che ti t’ammii
  3. che lê o/a l’ammie
  4. che niatri ammiemmo/ammiemo
  5. che viatri ammiæ
  6. che liatri ammian

Imperfetto

  1. che mi ammiesse
  2. che ti t’ammiesci
  3. che lê o/a l’ammiesse
  4. che niatri ammiescimo
  5. che viatri ammiesci
  6. che liatri ammiessan

Condiçionale

  1. mi ammieiva/ammiæ
  2. ti t’ammiësci
  3. o/a l’ammieiva/ammiæ
  4. niatri ammiëscimo
  5. viatri ammiësci
  6. liatri ammieivan/ammiæn

Imperativo

  1. ammia ti!
  2. ammiemmo/ammiemo niatri!
  3. ammiæ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. ammiou
  2. m. p. ammiæ
  3. f. s. ammiâ
  4. f. p. ammiæ

Gerundio

  1. ammiando
parlâ

Indicativo

Presente

  1. mi parlo
  2. ti ti parli
  3. o/a parla
  4. niatri parlemmo
  5. viatri parlæ
  6. liatri parlan

Imperfetto

  1. mi parlava
  2. ti ti parlavi
  3. o/a parlava
  4. niatri parlavimo
  5. viatri parlavi
  6. liatri parlavan

Futuo

  1. mi parliò
  2. ti ti parliæ
  3. o/a parlià
  4. niatri parliemo
  5. viatri parliei
  6. liatri parlian

Conzontivo

Presente

  1. che mi parle
  2. che ti ti parli
  3. che lê o/a parle
  4. che niatri parlemmo
  5. che viatri parlæ
  6. che liatri parlan

Imperfetto

  1. che mi parlesse
  2. che ti ti parlesci
  3. che lê o/a parlesse
  4. che niatri parlescimo
  5. che viatri parlesci
  6. che liatri parlessan

Condiçionale

  1. mi parlieiva/parliæ
  2. ti ti parliësci
  3. o/a parlieiva/parliæ
  4. niatri parliëscimo
  5. viatri parliësci
  6. liatri parlieivan/parliæn

Imperativo

  1. parla ti!
  2. parlemmo niatri!
  3. parlæ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. parlou
  2. m. p. parlæ
  3. f. s. parlâ
  4. f. p. parlæ

Gerundio

  1. parlando
vedde

Indicativo

Presente

  1. mi veddo
  2. ti ti veddi
  3. o/a vedde
  4. niatri veddemmo/vimmo
  5. viatri veddei
  6. liatri veddan

Imperfetto

  1. mi veddeiva
  2. ti ti veddeivi
  3. o/a veddeiva
  4. niatri veddeivimo
  5. viatri veddeivi
  6. liatri veddeivan

Futuo

  1. mi veddiò
  2. ti ti veddiæ
  3. o/a veddià
  4. niatri veddiemo
  5. viatri veddiei
  6. liatri veddian

Conzontivo

Presente

  1. che mi vedde
  2. che ti ti veddi
  3. che lê o/a vedde
  4. che niatri veddemmo
  5. che viatri veddei
  6. che liatri veddan

Imperfetto

  1. che mi veddesse
  2. che ti ti veddesci
  3. che lê o/a veddesse
  4. che niatri veddescimo
  5. che viatri veddesci
  6. che liatri veddessan

Condiçionale

  1. mi veddieiva/veddiæ
  2. ti ti veddiësci
  3. o/a veddieiva/veddiæ
  4. niatri veddiëscimo
  5. viatri veddiësci
  6. liatri veddieivan/veddiæn

Imperativo

  1. veddi ti!
  2. veddemmo niatri!
  3. veddei viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. visto
  2. m. p. visti
  3. f. s. vista
  4. f. p. viste

Gerundio

  1. veddendo