Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Dizionario italiano-genovese

abbattere

v.tr.
  1. far cadere con forza

    abbatte [aˈbatˑe]

    deruâ [deˈrɥaː]

    cacciâ zu [kaˈtʃaː zy]

    tiâ zu [ˈtjaː ˈzy]

    Esempi

    il vento ha abbattuto un albero in giardino

    o vento o l’à abbattuo un erbo into giardin

    hanno abbattuto il vecchio edificio per costruire un parcheggio

    an cacciou zu o vegio palaçio pe construe un parchezzo

  2. rif. a piante, schiacciarle

    accoegâ [akweˈɡaː]

    Esempi

    il vento ha abbattutto il grano

    o vento o l’à accoegou o gran

  3. ridurre notevolmente di valore o intensità

    redue [reˈdyːe]

    Esempi

    il governo vuole abbattere i costi della sanità

    o governo o veu redue i costi da sanitæ

  4. uccidere

    ammassâ [amaˈsaː]

    Esempi

    il contadino ha abbattuto il maiale per fare i salumi

    o contadin o l’à ammassou o pòrco pe fâ i salummi

abbattersi

v.pron.
  1. scagliarsi con violenza

    asbrivâse [azbriˈvaːse]

    Esempi

    il vento si è abbattuto con forza sugli alberi

    o vento o s’é asbrivou con fòrsa in scî erboi

  2. perdere forza o coraggio

    abbattise [aˈbatise]

    abbacioccâse [abatʃuˈkaːse]

    vegnî mocco [veˈɲiː ˈmukˑu]

    Esempi

    non devi abbaterti per quelle critiche

    no ti devi abbatte pe quelle critiche

Coniugazioni

abbacioccâ

Part. pass. abbacioccou

Ger. abbacioccando

Ind.
Pres.
  1. mi abbaciòcco
  2. ti t’abbaciòcchi
  3. lê o/a l’abbaciòcca
  4. niatri abbaciocchemmo
  5. viatri abbacioccæ
  6. lô abbaciòccan
Impf.
  1. mi abbacioccava
  2. ti t’abbacioccavi
  3. lê o/a l’abbacioccava
  4. niatri abbacioccavimo
  5. viatri abbacioccavi
  6. lô abbacioccavan
Fut.
  1. mi abbaciocchiò
  2. ti t’abbaciocchiæ
  3. lê o/a l’abbaciocchià
  4. niatri abbaciocchiemo
  5. viatri abbaciocchiei
  6. lô abbaciocchian
Cong.
Pres.
  1. che mi abbaciòcche
  2. che ti t’abbaciòcchi
  3. che lê o/a l’abbaciòcche
  4. che niatri abbaciocchemmo
  5. che viatri abbacioccæ
  6. che lô abbaciòccan
Impf.
  1. che mi abbaciocchesse
  2. che ti t’abbaciocchesci
  3. che lê o/a l’abbaciocchesse
  4. che niatri abbaciocchescimo
  5. che viatri abbaciocchesci
  6. che lô abbaciocchessan
Cond.
  1. mi abbaciocchieiva/abbaciocchiæ
  2. ti t’abbaciocchiësci
  3. lê o/a l’abbaciocchieiva/abbaciocchiæ
  4. niatri abbaciocchiëscimo
  5. viatri abbaciocchiësci
  6. lô abbaciocchieivan/abbaciocchiæn
Imper.
  1. abbaciòcca ti
  2. ch’o/a l’abbaciòcche lê
  3. abbaciocchemmo niatri
  4. abbacioccæ viatri
  5. abbaciòccan lô
abbatte

Part. pass. abbattuo

Ger. abbattendo

Ind.
Pres.
  1. mi abbatto
  2. ti t’abbatti
  3. lê o/a l’abbatte
  4. niatri abbattemmo
  5. viatri abbattei
  6. lô abbattan
Impf.
  1. mi abbatteiva
  2. ti t’abbatteivi
  3. lê o/a l’abbatteiva
  4. niatri abbatteivimo
  5. viatri abbatteivi
  6. lô abbatteivan
Fut.
  1. mi abbattiò
  2. ti t’abbattiæ
  3. lê o/a l’abbattià
  4. niatri abbattiemo
  5. viatri abbattiei
  6. lô abbattian
Cong.
Pres.
  1. che mi abbatte
  2. che ti t’abbatti
  3. che lê o/a l’abbatte
  4. che niatri abbattemmo
  5. che viatri abbattei
  6. che lô abbattan
Impf.
  1. che mi abbattesse
  2. che ti t’abbattesci
  3. che lê o/a l’abbattesse
  4. che niatri abbattescimo
  5. che viatri abbattesci
  6. che lô abbattessan
Cond.
  1. mi abbattieiva/abbattiæ
  2. ti t’abbattiësci
  3. lê o/a l’abbattieiva/abbattiæ
  4. niatri abbattiëscimo
  5. viatri abbattiësci
  6. lô abbattieivan/abbattiæn
Imper.
  1. abbatti ti
  2. ch’o/a l’abbatte lê
  3. abbattemmo niatri
  4. abbattei viatri
  5. abbattan lô
accoegâ

Part. pass. accoegou

Ger. accoegando

Ind.
Pres.
  1. mi accoego
  2. ti t’accoeghi
  3. lê o/a l’accoega
  4. niatri accoeghemmo
  5. viatri accoegæ
  6. lô accoegan
Impf.
  1. mi accoegava
  2. ti t’accoegavi
  3. lê o/a l’accoegava
  4. niatri accoegavimo
  5. viatri accoegavi
  6. lô accoegavan
Fut.
  1. mi accoeghiò
  2. ti t’accoeghiæ
  3. lê o/a l’accoeghià
  4. niatri accoeghiemo
  5. viatri accoeghiei
  6. lô accoeghian
Cong.
Pres.
  1. che mi accoeghe
  2. che ti t’accoeghi
  3. che lê o/a l’accoeghe
  4. che niatri accoeghemmo
  5. che viatri accoegæ
  6. che lô accoegan
Impf.
  1. che mi accoeghesse
  2. che ti t’accoeghesci
  3. che lê o/a l’accoeghesse
  4. che niatri accoeghescimo
  5. che viatri accoeghesci
  6. che lô accoeghessan
Cond.
  1. mi accoeghieiva/accoeghiæ
  2. ti t’accoeghiësci
  3. lê o/a l’accoeghieiva/accoeghiæ
  4. niatri accoeghiëscimo
  5. viatri accoeghiësci
  6. lô accoeghieivan/accoeghiæn
Imper.
  1. accoega ti
  2. ch’o/a l’accoeghe lê
  3. accoeghemmo niatri
  4. accoegæ viatri
  5. accoegan lô
ammassâ

Part. pass. ammassou

Ger. ammassando

Ind.
Pres.
  1. mi ammasso
  2. ti t’ammassi
  3. lê o/a l’ammassa
  4. niatri ammassemmo
  5. viatri ammassæ
  6. lô ammassan
Impf.
  1. mi ammassava
  2. ti t’ammassavi
  3. lê o/a l’ammassava
  4. niatri ammassavimo
  5. viatri ammassavi
  6. lô ammassavan
Fut.
  1. mi ammassiò
  2. ti t’ammassiæ
  3. lê o/a l’ammassià
  4. niatri ammassiemo
  5. viatri ammassiei
  6. lô ammassian
Cong.
Pres.
  1. che mi ammasse
  2. che ti t’ammassi
  3. che lê o/a l’ammasse
  4. che niatri ammassemmo
  5. che viatri ammassæ
  6. che lô ammassan
Impf.
  1. che mi ammassesse
  2. che ti t’ammassesci
  3. che lê o/a l’ammassesse
  4. che niatri ammassescimo
  5. che viatri ammassesci
  6. che lô ammassessan
Cond.
  1. mi ammassieiva/ammassiæ
  2. ti t’ammassiësci
  3. lê o/a l’ammassieiva/ammassiæ
  4. niatri ammassiëscimo
  5. viatri ammassiësci
  6. lô ammassieivan/ammassiæn
Imper.
  1. ammassa ti
  2. ch’o/a l’ammasse lê
  3. ammassemmo niatri
  4. ammassæ viatri
  5. ammassan lô
asbrivâ

Part. pass. asbrivou

Ger. asbrivando

Ind.
Pres.
  1. mi asbrivo
  2. ti t’asbrivi
  3. lê o/a l’asbriva
  4. niatri asbrivemmo
  5. viatri asbrivæ
  6. lô asbrivan
Impf.
  1. mi asbrivava
  2. ti t’asbrivavi
  3. lê o/a l’asbrivava
  4. niatri asbrivavimo
  5. viatri asbrivavi
  6. lô asbrivavan
Fut.
  1. mi asbriviò
  2. ti t’asbriviæ
  3. lê o/a l’asbrivià
  4. niatri asbriviemo
  5. viatri asbriviei
  6. lô asbrivian
Cong.
Pres.
  1. che mi asbrive
  2. che ti t’asbrivi
  3. che lê o/a l’asbrive
  4. che niatri asbrivemmo
  5. che viatri asbrivæ
  6. che lô asbrivan
Impf.
  1. che mi asbrivesse
  2. che ti t’asbrivesci
  3. che lê o/a l’asbrivesse
  4. che niatri asbrivescimo
  5. che viatri asbrivesci
  6. che lô asbrivessan
Cond.
  1. mi asbrivieiva/asbriviæ
  2. ti t’asbriviësci
  3. lê o/a l’asbrivieiva/asbriviæ
  4. niatri asbriviëscimo
  5. viatri asbriviësci
  6. lô asbrivieivan/asbriviæn
Imper.
  1. asbriva ti
  2. ch’o/a l’asbrive lê
  3. asbrivemmo niatri
  4. asbrivæ viatri
  5. asbrivan lô
cacciâ

Part. pass. cacciou

Ger. cacciando

Ind.
Pres.
  1. mi caccio
  2. ti ti cacci
  3. lê o/a caccia
  4. niatri caccemmo
  5. viatri cacciæ
  6. lô caccian
Impf.
  1. mi cacciava
  2. ti ti cacciavi
  3. lê o/a cacciava
  4. niatri cacciavimo
  5. viatri cacciavi
  6. lô cacciavan
Fut.
  1. mi cacciò
  2. ti ti cacciæ
  3. lê o/a caccià
  4. niatri cacciemo
  5. viatri cacciei
  6. lô caccian
Cong.
Pres.
  1. che mi cacce
  2. che ti ti cacci
  3. che lê o/a cacce
  4. che niatri caccemmo
  5. che viatri cacciæ
  6. che lô caccian
Impf.
  1. che mi caccesse
  2. che ti ti caccesci
  3. che lê o/a caccesse
  4. che niatri caccescimo
  5. che viatri caccesci
  6. che lô caccessan
Cond.
  1. mi caccieiva/cacciæ
  2. ti ti cacciësci
  3. lê o/a caccieiva/cacciæ
  4. niatri cacciëscimo
  5. viatri cacciësci
  6. lô caccieivan/cacciæn
Imper.
  1. caccia ti
  2. ch’o/a cacce lê
  3. caccemmo niatri
  4. cacciæ viatri
  5. caccian lô
redue

Part. pass. reduto

Ger. reduxendo

Ind.
Pres.
  1. mi reduo
  2. ti ti reduxi
  3. lê o/a reduxe
  4. niatri reduxemmo
  5. viatri reduxei
  6. lô reduxan
Impf.
  1. mi reduxeiva/reduiva
  2. ti ti reduxeivi/reduivi
  3. lê o/a reduxeiva/reduiva
  4. niatri reduxeivimo/reduivimo
  5. viatri reduxeivi/reduivi
  6. lô reduxeivan/reduivan
Fut.
  1. mi reduiò
  2. ti ti reduiæ
  3. lê o/a reduià
  4. niatri reduiemo
  5. viatri reduiei
  6. lô reduian
Cong.
Pres.
  1. che mi reduxe
  2. che ti ti reduxi
  3. che lê o/a reduxe
  4. che niatri reduxemmo
  5. che viatri reduxei
  6. che lô reduxan
Impf.
  1. che mi reduxesse
  2. che ti ti reduxesci
  3. che lê o/a reduxesse
  4. che niatri reduxescimo
  5. che viatri reduxesci
  6. che lô reduxessan
Cond.
  1. mi reduieiva/reduiæ
  2. ti ti reduiësci
  3. lê o/a reduieiva/reduiæ
  4. niatri reduiëscimo
  5. viatri reduiësci
  6. lô reduieivan/reduiæn
Imper.
  1. reduxi ti
  2. ch’o/a reduxe lê
  3. reduxemmo niatri
  4. reduxei viatri
  5. reduxan lô
tiâ

Part. pass. tiou

Ger. tiando

Ind.
Pres.
  1. mi tio
  2. ti ti ti
  3. lê o/a tia
  4. niatri tiemmo/tiemo
  5. viatri tiæ
  6. lô tian
Impf.
  1. mi tiava
  2. ti ti tiavi
  3. lê o/a tiava
  4. niatri tiavimo
  5. viatri tiavi
  6. lô tiavan
Fut.
  1. mi tiò
  2. ti ti tiæ
  3. lê o/a tià
  4. niatri tiemo
  5. viatri tiei
  6. lô tian
Cong.
Pres.
  1. che mi tie
  2. che ti ti ti
  3. che lê o/a tie
  4. che niatri tiemmo/tiemo
  5. che viatri tiæ
  6. che lô tian
Impf.
  1. che mi tiesse
  2. che ti ti tiesci
  3. che lê o/a tiesse
  4. che niatri tiescimo
  5. che viatri tiesci
  6. che lô tiessan
Cond.
  1. mi tieiva/tiæ
  2. ti ti tiësci
  3. lê o/a tieiva/tiæ
  4. niatri tiëscimo
  5. viatri tiësci
  6. lô tieivan/tiæn
Imper.
  1. tia ti
  2. ch’o/a tie lê
  3. tiemmo/tiemo niatri
  4. tiæ viatri
  5. tian lô
vegnî

Part. pass. vegnuo

Ger. vegnindo

Ind.
Pres.
  1. mi vëgno
  2. ti ti vëgni
  3. lê o/a vëgne
  4. niatri vegnimmo
  5. viatri vegnî
  6. lô vëgnan
Impf.
  1. mi vegniva
  2. ti ti vegnivi
  3. lê o/a vegniva
  4. niatri vegnivimo
  5. viatri vegnivi
  6. lô vegnivan
Fut.
  1. mi vegniò
  2. ti ti vegniæ
  3. lê o/a vegnià
  4. niatri vegniemo
  5. viatri vegniei
  6. lô vegnian
Cong.
Pres.
  1. che mi vëgne
  2. che ti ti vëgni
  3. che lê o/a vëgne
  4. che niatri vegnimmo
  5. che viatri vegnî
  6. che lô vëgnan
Impf.
  1. che mi vegnisse
  2. che ti ti vegnisci
  3. che lê o/a vegnisse
  4. che niatri vegniscimo
  5. che viatri vegnisci
  6. che lô vegnissan
Cond.
  1. mi vegnieiva/vegniæ
  2. ti ti vegniësci
  3. lê o/a vegnieiva/vegniæ
  4. niatri vegniëscimo
  5. viatri vegniësci
  6. lô vegnieivan/vegniæn
Imper.
  1. vëgni ti
  2. ch’o/a vëgne lê
  3. vegnimmo niatri
  4. vegnî viatri
  5. vëgnan lô