Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Dizionario italiano-genovese

alzare

v.tr.
  1. sollevare, elevare

    tiâ sciù [ˈtjaː ˈʃy]

    ïsâ [iːˈsaː]

    erze letterario [ˈɛːrze]

    Esempi

    puoi alzare un pochino la tenda della finestra?

    ti peu tiâ sciù un pittin a tendia do barcon?

alzarsi

v.pron.
  1. mettersi in piedi

    tiâse sciù [ˈtjaːse ˈʃy]

    stâ sciù [ˈstaː ˈʃy]

    Esempi

    mi sono alzata dalla sedia

    me son tiâ sciù d’in sciâ carrega

    durante lo spettacolo una persona si è alzata

    durante a representaçion unna persoña a l’é stæta sciù

  2. svegliarsi

    stâ sciù [ˈstaː ˈʃy]

    stâ sciù d’in letto [ˈstaː ˈʃy d iŋ ˈletˑu]

    Esempi

    stamattina mi sono alzato alle sette

    stamattin son stæto sciù à sett’oe

  3. elevarsi

    ïsâse [iːˈsaːse]

    erzise letterario [ˈɛːrzise]

    Esempi

    si sono alzati in punta di piedi

    se son ïsæ in ponta de pê

Polirematiche

Coniugazioni

erze

Part. pass. erto

Ger. erzendo

Ind.
Pres.
  1. mi erzo
  2. ti t’erzi
  3. lê o/a l’erze
  4. niatri erzemmo
  5. viatri erzei
  6. lô erzan
Impf.
  1. mi erzeiva
  2. ti t’erzeivi
  3. lê o/a l’erzeiva
  4. niatri erzeivimo
  5. viatri erzeivi
  6. lô erzeivan
Fut.
  1. mi erziò
  2. ti t’erziæ
  3. lê o/a l’erzià
  4. niatri erziemo
  5. viatri erziei
  6. lô erzian
Cong.
Pres.
  1. che mi erze
  2. che ti t’erzi
  3. che lê o/a l’erze
  4. che niatri erzemmo
  5. che viatri erzei
  6. che lô erzan
Impf.
  1. che mi erzesse
  2. che ti t’erzesci
  3. che lê o/a l’erzesse
  4. che niatri erzescimo
  5. che viatri erzesci
  6. che lô erzessan
Cond.
  1. mi erzieiva/erziæ
  2. ti t’erziësci
  3. lê o/a l’erzieiva/erziæ
  4. niatri erziëscimo
  5. viatri erziësci
  6. lô erzieivan/erziæn
Imper.
  1. erzi ti
  2. ch’o/a l’erze lê
  3. erzemmo niatri
  4. erzei viatri
  5. erzan lô
stâ

Part. pass. stæto

Ger. stando

Ind.
Pres.
  1. mi staggo
  2. ti ti stæ
  3. lê o/a stà
  4. niatri stemmo
  5. viatri stæ
  6. lô stan
Impf.
  1. mi stava
  2. ti ti stavi
  3. lê o/a stava
  4. niatri stavimo
  5. viatri stavi
  6. lô stavan
Fut.
  1. mi staiò
  2. ti ti staiæ
  3. lê o/a staià
  4. niatri staiemo
  5. viatri staiei
  6. lô staian
Cong.
Pres.
  1. che mi stagghe
  2. che ti ti stagghi
  3. che lê o/a stagghe
  4. che niatri stemmo
  5. che viatri stæ
  6. che lô staggan
Impf.
  1. che mi stesse
  2. che ti ti stesci
  3. che lê o/a stesse
  4. che niatri stescimo
  5. che viatri stesci
  6. che lô stessan
Cond.
  1. mi staieiva/staiæ
  2. ti ti staiësci
  3. lê o/a staieiva/staiæ
  4. niatri staiëscimo
  5. viatri staiësci
  6. lô staieivan/staiæn
Imper.
  1. stanni ti
  2. ch’o/a stagghe lê
  3. stemmo niatri
  4. stæ viatri
  5. staggan lô
tiâ

Part. pass. tiou

Ger. tiando

Ind.
Pres.
  1. mi tio
  2. ti ti tii
  3. lê o/a tia
  4. niatri tiemmo/tiemo
  5. viatri tiæ
  6. lô tian
Impf.
  1. mi tiava
  2. ti ti tiavi
  3. lê o/a tiava
  4. niatri tiavimo
  5. viatri tiavi
  6. lô tiavan
Fut.
  1. mi tiò
  2. ti ti tiæ
  3. lê o/a tià
  4. niatri tiemo
  5. viatri tiei
  6. lô tian
Cong.
Pres.
  1. che mi tie
  2. che ti ti tii
  3. che lê o/a tie
  4. che niatri tiemmo/tiemo
  5. che viatri tiæ
  6. che lô tian
Impf.
  1. che mi tiesse
  2. che ti ti tiesci
  3. che lê o/a tiesse
  4. che niatri tiescimo
  5. che viatri tiesci
  6. che lô tiessan
Cond.
  1. mi tieiva/tiæ
  2. ti ti tiësci
  3. lê o/a tieiva/tiæ
  4. niatri tiëscimo
  5. viatri tiësci
  6. lô tieivan/tiæn
Imper.
  1. tia ti
  2. ch’o/a tie lê
  3. tiemmo/tiemo niatri
  4. tiæ viatri
  5. tian lô
ïsâ

Part. pass. ïsou

Ger. ïsando

Ind.
Pres.
  1. mi ïso
  2. ti t’ïsi
  3. lê o/a l’ïsa
  4. niatri ïsemmo
  5. viatri ïsæ
  6. lô ïsan
Impf.
  1. mi ïsava
  2. ti t’ïsavi
  3. lê o/a l’ïsava
  4. niatri ïsavimo
  5. viatri ïsavi
  6. lô ïsavan
Fut.
  1. mi ïsiò
  2. ti t’ïsiæ
  3. lê o/a l’ïsià
  4. niatri ïsiemo
  5. viatri ïsiei
  6. lô ïsian
Cong.
Pres.
  1. che mi ïse
  2. che ti t’ïsi
  3. che lê o/a l’ïse
  4. che niatri ïsemmo
  5. che viatri ïsæ
  6. che lô ïsan
Impf.
  1. che mi ïsesse
  2. che ti t’ïsesci
  3. che lê o/a l’ïsesse
  4. che niatri ïsescimo
  5. che viatri ïsesci
  6. che lô ïsessan
Cond.
  1. mi ïsieiva/ïsiæ
  2. ti t’ïsiësci
  3. lê o/a l’ïsieiva/ïsiæ
  4. niatri ïsiëscimo
  5. viatri ïsiësci
  6. lô ïsieivan/ïsiæn
Imper.
  1. ïsa ti
  2. ch’o/a l’ïse lê
  3. ïsemmo niatri
  4. ïsæ viatri
  5. ïsan lô