Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Dizionario italiano-genovese

trionfare

v. intr.
  1. trionfâ [trjuŋˈfaː]

Coniugazioni

trionfâ

Indicativo

Presente

  1. mi trionfo
  2. ti ti trionfi
  3. o/a trionfa
  4. niatri trionfemmo
  5. viatri trionfæ
  6. liatri trionfan

Imperfetto

  1. mi trionfava
  2. ti ti trionfavi
  3. o/a trionfava
  4. niatri trionfavimo
  5. viatri trionfavi
  6. liatri trionfavan

Futuro

  1. mi trionfiò
  2. ti ti trionfiæ
  3. o/a trionfià
  4. niatri trionfiemo
  5. viatri trionfiei
  6. liatri trionfian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi trionfe
  2. che ti ti trionfi
  3. che lê o/a trionfe
  4. che niatri trionfemmo
  5. che viatri trionfæ
  6. che liatri trionfan

Imperfetto

  1. che mi trionfesse
  2. che ti ti trionfesci
  3. che lê o/a trionfesse
  4. che niatri trionfescimo
  5. che viatri trionfesci
  6. che liatri trionfessan

Condizionale

  1. mi trionfieiva/trionfiæ
  2. ti ti trionfiësci
  3. o/a trionfieiva/trionfiæ
  4. niatri trionfiëscimo
  5. viatri trionfiësci
  6. liatri trionfieivan/trionfiæn

Imperativo

  1. trionfa ti!
  2. trionfemmo niatri!
  3. trionfæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. trionfou
  2. m. p. trionfæ
  3. f. s. trionfâ
  4. f. p. trionfæ

Gerundio

  1. trionfando