DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
acclamare
v. tr.
-
applaudire avvoxâ
[avuˈʒaː] acclammâ
[aklaˈmaː] -
proclamare proclammâ
[pruklaˈmaː]
Coniugaçioin
acclammâ
Indicativo
Presente
- mi acclammo
- ti t’acclammi
- lê o/a l’acclamma
- niatri acclammemmo
- viatri acclammæ
- liatri acclamman
Imperfetto
- mi acclammava
- ti t’acclammavi
- lê o/a l’acclammava
- niatri acclammavimo
- viatri acclammavi
- liatri acclammavan
Futuo
- mi acclammiò
- ti t’acclammiæ
- lê o/a l’acclammià
- niatri acclammiemo
- viatri acclammiei
- liatri acclammian
Conzontivo
Presente
- che mi acclamme
- che ti t’acclammi
- che lê o/a l’acclamme
- che niatri acclammemmo
- che viatri acclammæ
- che liatri acclamman
Imperfetto
- che mi acclammesse
- che ti t’acclammesci
- che lê o/a l’acclammesse
- che niatri acclammescimo
- che viatri acclammesci
- che liatri acclammessan
Condiçionale
- mi acclammieiva/acclammiæ
- ti t’acclammiësci
- lê o/a l’acclammieiva/acclammiæ
- niatri acclammiëscimo
- viatri acclammiësci
- liatri acclammieivan/acclammiæn
Imperativo
- acclamma ti!
- acclammemmo niatri!
- acclammæ viatri!
Partiçipio passou
- m. s. acclammou
- m. p. acclammæ
- f. s. acclammâ
- f. p. acclammæ
Gerundio
- acclammando
avvoxâ
Indicativo
Presente
- mi avvoxo
- ti t’avvoxi
- lê o/a l’avvoxa
- niatri avvoxemmo
- viatri avvoxæ
- liatri avvoxan
Imperfetto
- mi avvoxava
- ti t’avvoxavi
- lê o/a l’avvoxava
- niatri avvoxavimo
- viatri avvoxavi
- liatri avvoxavan
Futuo
- mi avvoxiò
- ti t’avvoxiæ
- lê o/a l’avvoxià
- niatri avvoxiemo
- viatri avvoxiei
- liatri avvoxian
Conzontivo
Presente
- che mi avvoxe
- che ti t’avvoxi
- che lê o/a l’avvoxe
- che niatri avvoxemmo
- che viatri avvoxæ
- che liatri avvoxan
Imperfetto
- che mi avvoxesse
- che ti t’avvoxesci
- che lê o/a l’avvoxesse
- che niatri avvoxescimo
- che viatri avvoxesci
- che liatri avvoxessan
Condiçionale
- mi avvoxieiva/avvoxiæ
- ti t’avvoxiësci
- lê o/a l’avvoxieiva/avvoxiæ
- niatri avvoxiëscimo
- viatri avvoxiësci
- liatri avvoxieivan/avvoxiæn
Imperativo
- avvoxa ti!
- avvoxemmo niatri!
- avvoxæ viatri!
Partiçipio passou
- m. s. avvoxou
- m. p. avvoxæ
- f. s. avvoxâ
- f. p. avvoxæ
Gerundio
- avvoxando
proclammâ
Indicativo
Presente
- mi proclammo
- ti ti proclammi
- lê o/a proclamma
- niatri proclammemmo
- viatri proclammæ
- liatri proclamman
Imperfetto
- mi proclammava
- ti ti proclammavi
- lê o/a proclammava
- niatri proclammavimo
- viatri proclammavi
- liatri proclammavan
Futuo
- mi proclammiò
- ti ti proclammiæ
- lê o/a proclammià
- niatri proclammiemo
- viatri proclammiei
- liatri proclammian
Conzontivo
Presente
- che mi proclamme
- che ti ti proclammi
- che lê o/a proclamme
- che niatri proclammemmo
- che viatri proclammæ
- che liatri proclamman
Imperfetto
- che mi proclammesse
- che ti ti proclammesci
- che lê o/a proclammesse
- che niatri proclammescimo
- che viatri proclammesci
- che liatri proclammessan
Condiçionale
- mi proclammieiva/proclammiæ
- ti ti proclammiësci
- lê o/a proclammieiva/proclammiæ
- niatri proclammiëscimo
- viatri proclammiësci
- liatri proclammieivan/proclammiæn
Imperativo
- proclamma ti!
- proclammemmo niatri!
- proclammæ viatri!
Partiçipio passou
- m. s. proclammou
- m. p. proclammæ
- f. s. proclammâ
- f. p. proclammæ
Gerundio
- proclammando