Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

accomodare

v.tr.v.intr.
  1. risolvere una situazione

    arrangiâ [araŋˈdʒaː]

    resòlve [reˈsɔlve]

  2. riparare qcs.

    accommoddâ [akumuˈdaː]

    arrangiâ [araŋˈdʒaː]

Arregòrdi

Il verbo accommoddâ, per le forme in cui l’accento tonico non cade sul tema verbale, segue la coniugazione mi accommòddo [mi akuˈmɔdˑu], ti t’accommòddi [ti t akuˈmɔdˑi], ecc. È diffusa anche la variante accommodâ che, come l’analogo italiano, ha l’accento tonico sulla seconda sillaba nelle forme in cui esso cade sul tema verbaleː mi accòmmodo [mi aˈkɔmˑudu], ti t’accòmmodi [ti t aˈkɔmˑudi], ecc.

accomodarsi

v.pron.
  1. accommoddâse [akumuˈdaːse]

Esprescioin commun

  • si accomodi!
    scià s’accommòdde!

Coniugaçioin

accommoddâ

Part. pass. accommoddou

Ger. accommoddando

Ind.
Pres.
  1. mi accommòddo
  2. ti t’accommòddi
  3. lê o/a l’accommòdda
  4. niatri accommoddemmo
  5. viatri accommoddæ
  6. lô accommòddan
Impf.
  1. mi accommoddava
  2. ti t’accommoddavi
  3. lê o/a l’accommoddava
  4. niatri accommoddavimo
  5. viatri accommoddavi
  6. lô accommoddavan
Fut.
  1. mi accommoddiò
  2. ti t’accommoddiæ
  3. lê o/a l’accommoddià
  4. niatri accommoddiemo
  5. viatri accommoddiei
  6. lô accommoddian
Conz.
Pres.
  1. che mi accommòdde
  2. che ti t’accommòddi
  3. che lê o/a l’accommòdde
  4. che niatri accommoddemmo
  5. che viatri accommoddæ
  6. che lô accommòddan
Impf.
  1. che mi accommoddesse
  2. che ti t’accommoddesci
  3. che lê o/a l’accommoddesse
  4. che niatri accommoddescimo
  5. che viatri accommoddesci
  6. che lô accommoddessan
Cond.
  1. mi accommoddieiva/accommoddiæ
  2. ti t’accommoddiësci
  3. lê o/a l’accommoddieiva/accommoddiæ
  4. niatri accommoddiëscimo
  5. viatri accommoddiësci
  6. lô accommoddieivan/accommoddiæn
Imper.
  1. accommòdda ti
  2. ch’o/a l’accommòdde lê
  3. accommoddemmo niatri
  4. accommoddæ viatri
  5. accommòddan lô
arrangiâ

Part. pass. arrangiou

Ger. arrangiando

Ind.
Pres.
  1. mi arrangio
  2. ti t’arrangi
  3. lê o/a l’arrangia
  4. niatri arrangemmo
  5. viatri arrangiæ
  6. lô arrangian
Impf.
  1. mi arrangiava
  2. ti t’arrangiavi
  3. lê o/a l’arrangiava
  4. niatri arrangiavimo
  5. viatri arrangiavi
  6. lô arrangiavan
Fut.
  1. mi arrangiò
  2. ti t’arrangiæ
  3. lê o/a l’arrangià
  4. niatri arrangiemo
  5. viatri arrangiei
  6. lô arrangian
Conz.
Pres.
  1. che mi arrange
  2. che ti t’arrangi
  3. che lê o/a l’arrange
  4. che niatri arrangemmo
  5. che viatri arrangiæ
  6. che lô arrangian
Impf.
  1. che mi arrangesse
  2. che ti t’arrangesci
  3. che lê o/a l’arrangesse
  4. che niatri arrangescimo
  5. che viatri arrangesci
  6. che lô arrangessan
Cond.
  1. mi arrangieiva/arrangiæ
  2. ti t’arrangiësci
  3. lê o/a l’arrangieiva/arrangiæ
  4. niatri arrangiëscimo
  5. viatri arrangiësci
  6. lô arrangieivan/arrangiæn
Imper.
  1. arrangia ti
  2. ch’o/a l’arrange lê
  3. arrangemmo niatri
  4. arrangiæ viatri
  5. arrangian lô
resòlve

Part. pass. resòlto

Ger. resolvendo

Ind.
Pres.
  1. mi resòlvo
  2. ti ti resòlvi
  3. lê o/a resòlve
  4. niatri resolvemmo
  5. viatri resolvei
  6. lô resòlvan
Impf.
  1. mi resolveiva
  2. ti ti resolveivi
  3. lê o/a resolveiva
  4. niatri resolveivimo
  5. viatri resolveivi
  6. lô resolveivan
Fut.
  1. mi resolviò
  2. ti ti resolviæ
  3. lê o/a resolvià
  4. niatri resolviemo
  5. viatri resolviei
  6. lô resolvian
Conz.
Pres.
  1. che mi resòlve
  2. che ti ti resòlvi
  3. che lê o/a resòlve
  4. che niatri resolvemmo
  5. che viatri resolvei
  6. che lô resòlvan
Impf.
  1. che mi resolvesse
  2. che ti ti resolvesci
  3. che lê o/a resolvesse
  4. che niatri resolvescimo
  5. che viatri resolvesci
  6. che lô resolvessan
Cond.
  1. mi resolvieiva/resolviæ
  2. ti ti resolviësci
  3. lê o/a resolvieiva/resolviæ
  4. niatri resolviëscimo
  5. viatri resolviësci
  6. lô resolvieivan/resolviæn
Imper.
  1. resòlvi ti
  2. ch’o/a resòlve lê
  3. resolvemmo niatri
  4. resolvei viatri
  5. resòlvan lô