DEIZE
accomodare
-
sistemare in modo opportuno, rimettere in sesto accommoddâ
[akumuˈdaː] arrangiâ
[araŋˈdʒaː] appægiâ
[apɛːˈdʒaː] (var. appaigiâ) hanno accomodato il giardino per la festa di domani
an accommoddou o giardin pe-a festa de doman
-
risolvere una situazione arrangiâ
[araŋˈdʒaː] resòlve
[reˈsɔlve] (var. risòlve)1 accommoddâ
[akumuˈdaː] abbiamo accomodato la questione senza andare in tribunale
emmo arrangiou a costion sensa anâ in tribunâ
-
fare comodo accommoddâ
[akumuˈdaː] quell’aiuto inaspettato mi ha accomodato
quell’aggiutto inatteiso o m’à accommodou
accomodarsi
-
mettersi a proprio agio accommoddâse
[akumuˈdaːse] si accomodi, dottoressa!
scià s’accommòdde, sciâ dottoa!
Arregòrdi
Il verbo accommoddâ, per le forme in cui l’accento tonico non cade sul tema verbale, segue la coniugazione mi accommòddo [mi akuˈmɔdˑu], ti t’accommòddi [ti t akuˈmɔdˑi], ecc. È diffusa anche la variante accommodâ che, come l’analogo italiano, ha l’accento tonico sulla seconda sillaba nelle forme in cui esso cade sul tema verbaleː mi accòmmodo [mi aˈkɔmˑudu], ti t’accòmmodi [ti t aˈkɔmˑudi], ecc.
Pe saveine de ciù
1. Prefisci de-, des- e re-
Comme mensunou da-o E. G. Parodi, Studj Liguri, inte «Archivio glottologico italiano», xiv, 1896, i prefisci zeneixi de-, des- e re- an perso a -e- e piggiou a -i- apreuvo à l’influensa de l’italian. L’é tante dexeñe d’anni defæti che difende, discorrî, risponde, etc. an piggiou o pòsto de defende, descorrî, responde, etc. inta lengua parlâ. E forme in -e- en à tutte e mainee ancon ben ben addeuviæ inta lengua scritta letteräia. Inte sto diçionäio, consciderou e finalitæ pe-o ciù didattiche che l’animan (che pontan ascì a-o repiggio de çerte forme ciù viaxe, se addescian l’interesse de casañe), se repòrta solo che e forme in -e-. E forme “italianizzæ” in -i- se peuan consciderâ à tutti i mòddi comme perfettamente legittime.
Coniugaçioin
accommoddâ
Indicativo
Presente
- mi accommòddo
- ti t’accommòddi
- lê o/a l’accommòdda
- niatri accommoddemmo
- viatri accommoddæ
- liatri accommòddan
Imperfetto
- mi accommoddava
- ti t’accommoddavi
- lê o/a l’accommoddava
- niatri accommoddavimo
- viatri accommoddavi
- liatri accommoddavan
Futuo
- mi accommoddiò
- ti t’accommoddiæ
- lê o/a l’accommoddià
- niatri accommoddiemo
- viatri accommoddiei
- liatri accommoddian
Conzontivo
Presente
- che mi accommòdde
- che ti t’accommòddi
- che lê o/a l’accommòdde
- che niatri accommoddemmo
- che viatri accommoddæ
- che liatri accommòddan
Imperfetto
- che mi accommoddesse
- che ti t’accommoddesci
- che lê o/a l’accommoddesse
- che niatri accommoddescimo
- che viatri accommoddesci
- che liatri accommoddessan
Condiçionale
- mi accommoddieiva/accommoddiæ
- ti t’accommoddiësci
- lê o/a l’accommoddieiva/accommoddiæ
- niatri accommoddiëscimo
- viatri accommoddiësci
- liatri accommoddieivan/accommoddiæn
Imperativo
- accommòdda ti!
- accommoddemmo niatri!
- accommoddæ viatri!
Partiçipio passou
- m. s. accommoddou
- m. p. accommoddæ
- f. s. accommoddâ
- f. p. accommoddæ
Gerundio
- accommoddando
appægiâ
Indicativo
Presente
- mi appægio
- ti t’appægi
- lê o/a l’appægia
- niatri appægemmo
- viatri appægiæ
- liatri appægian
Imperfetto
- mi appægiava
- ti t’appægiavi
- lê o/a l’appægiava
- niatri appægiavimo
- viatri appægiavi
- liatri appægiavan
Futuo
- mi appægiò
- ti t’appægiæ
- lê o/a l’appægià
- niatri appægiemo
- viatri appægiei
- liatri appægian
Conzontivo
Presente
- che mi appæge
- che ti t’appægi
- che lê o/a l’appæge
- che niatri appægemmo
- che viatri appægiæ
- che liatri appægian
Imperfetto
- che mi appægesse
- che ti t’appægesci
- che lê o/a l’appægesse
- che niatri appægescimo
- che viatri appægesci
- che liatri appægessan
Condiçionale
- mi appægieiva/appægiæ
- ti t’appægiësci
- lê o/a l’appægieiva/appægiæ
- niatri appægiëscimo
- viatri appægiësci
- liatri appægieivan/appægiæn
Imperativo
- appægia ti!
- appægemmo niatri!
- appægiæ viatri!
Partiçipio passou
- m. s. appægiou
- m. p. appægiæ
- f. s. appægiâ
- f. p. appægiæ
Gerundio
- appægiando
arrangiâ
Indicativo
Presente
- mi arrangio
- ti t’arrangi
- lê o/a l’arrangia
- niatri arrangemmo
- viatri arrangiæ
- liatri arrangian
Imperfetto
- mi arrangiava
- ti t’arrangiavi
- lê o/a l’arrangiava
- niatri arrangiavimo
- viatri arrangiavi
- liatri arrangiavan
Futuo
- mi arrangiò
- ti t’arrangiæ
- lê o/a l’arrangià
- niatri arrangiemo
- viatri arrangiei
- liatri arrangian
Conzontivo
Presente
- che mi arrange
- che ti t’arrangi
- che lê o/a l’arrange
- che niatri arrangemmo
- che viatri arrangiæ
- che liatri arrangian
Imperfetto
- che mi arrangesse
- che ti t’arrangesci
- che lê o/a l’arrangesse
- che niatri arrangescimo
- che viatri arrangesci
- che liatri arrangessan
Condiçionale
- mi arrangieiva/arrangiæ
- ti t’arrangiësci
- lê o/a l’arrangieiva/arrangiæ
- niatri arrangiëscimo
- viatri arrangiësci
- liatri arrangieivan/arrangiæn
Imperativo
- arrangia ti!
- arrangemmo niatri!
- arrangiæ viatri!
Partiçipio passou
- m. s. arrangiou
- m. p. arrangiæ
- f. s. arrangiâ
- f. p. arrangiæ
Gerundio
- arrangiando
resòlve
Indicativo
Presente
- mi resòlvo
- ti ti resòlvi
- lê o/a resòlve
- niatri resolvemmo
- viatri resolvei
- liatri resòlvan
Imperfetto
- mi resolveiva
- ti ti resolveivi
- lê o/a resolveiva
- niatri resolveivimo
- viatri resolveivi
- liatri resolveivan
Futuo
- mi resolviò
- ti ti resolviæ
- lê o/a resolvià
- niatri resolviemo
- viatri resolviei
- liatri resolvian
Conzontivo
Presente
- che mi resòlve
- che ti ti resòlvi
- che lê o/a resòlve
- che niatri resolvemmo
- che viatri resolvei
- che liatri resòlvan
Imperfetto
- che mi resolvesse
- che ti ti resolvesci
- che lê o/a resolvesse
- che niatri resolvescimo
- che viatri resolvesci
- che liatri resolvessan
Condiçionale
- mi resolvieiva/resolviæ
- ti ti resolviësci
- lê o/a resolvieiva/resolviæ
- niatri resolviëscimo
- viatri resolviësci
- liatri resolvieivan/resolviæn
Imperativo
- resòlvi ti!
- resolvemmo niatri!
- resolvei viatri!
Partiçipio passou
- m. s. resòlto
- m. p. resòlti
- f. s. resòlta
- f. p. resòlte
Gerundio
- resolvendo