DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
annodare
v. tr.
-
aggroppâ
[aɡruˈpaː] fâ o groppo
[ˈfaː u ˈɡrupˑu] annodare la cravatta
aggroppâ a crovata
Coniugazioni
aggroppâ
Indicativo
Presente
- mi aggroppo
- ti t’aggroppi
- lê o/a l’aggroppa
- niatri aggroppemmo
- viatri aggroppæ
- liatri aggroppan
Imperfetto
- mi aggroppava
- ti t’aggroppavi
- lê o/a l’aggroppava
- niatri aggroppavimo
- viatri aggroppavi
- liatri aggroppavan
Futuro
- mi aggroppiò
- ti t’aggroppiæ
- lê o/a l’aggroppià
- niatri aggroppiemo
- viatri aggroppiei
- liatri aggroppian
Congiuntivo
Presente
- che mi aggroppe
- che ti t’aggroppi
- che lê o/a l’aggroppe
- che niatri aggroppemmo
- che viatri aggroppæ
- che liatri aggroppan
Imperfetto
- che mi aggroppesse
- che ti t’aggroppesci
- che lê o/a l’aggroppesse
- che niatri aggroppescimo
- che viatri aggroppesci
- che liatri aggroppessan
Condizionale
- mi aggroppieiva/aggroppiæ
- ti t’aggroppiësci
- lê o/a l’aggroppieiva/aggroppiæ
- niatri aggroppiëscimo
- viatri aggroppiësci
- liatri aggroppieivan/aggroppiæn
Imperativo
- aggroppa ti!
- aggroppemmo niatri!
- aggroppæ viatri!
Participio passato
- m. s. aggroppou
- m. p. aggroppæ
- f. s. aggroppâ
- f. p. aggroppæ
Gerundio
- aggroppando