DEIZE
bastare
-
essere o avere a sufficienza abbastâ
[abasˈtaː] i soldi che le abbiamo dato non le sono bastati
i dinæ che gh’emmo dæto no gh’en bastæ
un etto di prosciutto basterà per due panini
un etto de xambon o l’abbastià pe doî panetti
-
durare abbastâ
[abasˈtaː] ëse assæ
[ˈeːse aˈsɛː] i soldi che vi abbiamo lasciato bastano per un mese
e palanche che v’emmo lasciou son assæ pe un meise
-
abbastâ
[abasˈtaː] bastava dirmelo e sarei venuto
bastava che ti m’ô divi e saiæ vegnuo
stasera potete uscire, basta che torniate prima delle undici
staseia poei sciortî, basta che vegnî inderê primma de unz’oe
Polirematiche
Coniugaçioin
abbastâ
Indicativo
Presente
- mi abbasto
- ti t’abbasti
- lê o/a l’abbasta
- niatri abbastemmo
- viatri abbastæ
- liatri abbastan
Imperfetto
- mi abbastava
- ti t’abbastavi
- lê o/a l’abbastava
- niatri abbastavimo
- viatri abbastavi
- liatri abbastavan
Futuo
- mi abbastiò
- ti t’abbastiæ
- lê o/a l’abbastià
- niatri abbastiemo
- viatri abbastiei
- liatri abbastian
Conzontivo
Presente
- che mi abbaste
- che ti t’abbasti
- che lê o/a l’abbaste
- che niatri abbastemmo
- che viatri abbastæ
- che liatri abbastan
Imperfetto
- che mi abbastesse
- che ti t’abbastesci
- che lê o/a l’abbastesse
- che niatri abbastescimo
- che viatri abbastesci
- che liatri abbastessan
Condiçionale
- mi abbastieiva/abbastiæ
- ti t’abbastiësci
- lê o/a l’abbastieiva/abbastiæ
- niatri abbastiëscimo
- viatri abbastiësci
- liatri abbastieivan/abbastiæn
Imperativo
- abbasta ti!
- abbastemmo niatri!
- abbastæ viatri!
Partiçipio passou
- m. s. abbastou
- m. p. abbastæ
- f. s. abbastâ
- f. p. abbastæ
Gerundio
- abbastando