compiacere
v.intr.v.tr.
-
compiaxei [kuŋpjaˈʒej]
Coniugaçioin
compiaxei
Part. pass. compiaxuo
Ger. compiaxendo
Ind.
Pres.
- mi compiaxo
- ti ti compiaxi
- lê o/a compiaxe
- niatri compiaxemmo
- viatri compiaxei
- lô compiaxan
Impf.
- mi compiaxeiva
- ti ti compiaxeivi
- lê o/a compiaxeiva
- niatri compiaxeivimo
- viatri compiaxeivi
- lô compiaxeivan
Fut.
- mi compiaxiò
- ti ti compiaxiæ
- lê o/a compiaxià
- niatri compiaxiemo
- viatri compiaxiei
- lô compiaxian
Conz.
Pres.
- che mi compiaxe
- che ti ti compiaxi
- che lê o/a compiaxe
- che niatri compiaxemmo
- che viatri compiaxei
- che lô compiaxan
Impf.
- che mi compiaxesse
- che ti ti compiaxesci
- che lê o/a compiaxesse
- che niatri compiaxescimo
- che viatri compiaxesci
- che lô compiaxessan
Cond.
- mi compiaxieiva/compiaxiæ
- ti ti compiaxiësci
- lê o/a compiaxieiva/compiaxiæ
- niatri compiaxiëscimo
- viatri compiaxiësci
- lô compiaxieivan/compiaxiæn
Imper.
- compiaxi ti
- ch’o/a compiaxe lê
- compiaxemmo niatri
- compiaxei viatri
- compiaxan lô