DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
conservare
v. tr.
-
tenere qcs. in buono stato o non disperderla conservâ
[kuŋsɛrˈvaː] il museo conserva opere di grande valore
o museo o conserva de euvie de gran varsciua
v. pron.
-
mantenersi in buono stato nel tempo conservâse
[kuŋsɛrˈvaːse] questo cibo si conserva in frigorifero
sto çibbo o se conserva into frigorifero
Coniugaçioin
conservâ
Indicativo
Presente
- mi conservo
- ti ti conservi
- lê o/a conserva
- niatri conservemmo
- viatri conservæ
- liatri conservan
Imperfetto
- mi conservava
- ti ti conservavi
- lê o/a conservava
- niatri conservavimo
- viatri conservavi
- liatri conservavan
Futuo
- mi conserviò
- ti ti conserviæ
- lê o/a conservià
- niatri conserviemo
- viatri conserviei
- liatri conservian
Conzontivo
Presente
- che mi conserve
- che ti ti conservi
- che lê o/a conserve
- che niatri conservemmo
- che viatri conservæ
- che liatri conservan
Imperfetto
- che mi conservesse
- che ti ti conservesci
- che lê o/a conservesse
- che niatri conservescimo
- che viatri conservesci
- che liatri conservessan
Condiçionale
- mi conservieiva/conserviæ
- ti ti conserviësci
- lê o/a conservieiva/conserviæ
- niatri conserviëscimo
- viatri conserviësci
- liatri conservieivan/conserviæn
Imperativo
- conserva ti!
- conservemmo niatri!
- conservæ viatri!
Partiçipio passou
- m. s. conservou
- m. p. conservæ
- f. s. conservâ
- f. p. conservæ
Gerundio
- conservando