Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE: diçionäio italian-zeneise

costare

v.intr.
  1. valere, avere un prezzo

    vegnî [veˈɲiː]

    vai [ˈvaj]

    costâ [kusˈtaː]

    Exempi

    quanto costa al chilo il formaggio?

    quante vëgne a-o chillo o formaggio?

    questo modello di computer costa il doppio dell’altro

    sto modello de computer o vâ o doggio che l’atro

  2. aver comportato una spesa

    costâ [kusˈtaː]

    piggiâ pe qcs. [piˈdʒaː pe]

    voei pe qcs. [ˈvwej pe]

    ciammâ pe qcs. [tʃaˈmaː pe]

    dâ pe qcs. [ˈdaː pe]

    Exempi

    ristrutturare la casa mi è costato mezzo milione di euro

    pe mette à neuvo a cà m’an piggiou mezo mion d’euro

    l’impianto di riscaldamento costerà molti soldi

    pe l’impianto de rescädamento me piggian ben ben di dinæ

  3. aver comportato uno sforzo

    costâ [kusˈtaː]

    Exempi

    la laurea mi è costata tanta fatica

    a laurea a m’é costâ tanto giamin

Arregòrdi

Il verbo “costare”, nell’accezione di “aver comportato una spesa”, si può rendere – oltre che con il verbo costâ – anche con formule tipicamente genovesi che richiedono una revisione sintattica del periodo. L’italiano “mi è costato 1€” potrà quindi essere reso con m’an piggiou 1€, an vosciuo 1€, m’an ciammou 1€ o gh’ò dæto 1€.

Esistono sottili differenze d’uso tra queste forme. La costruzione con è prevalentemente utilizzata per l’acquisto di beni tangibili (gh’ò dæto 5.000€ pe-a machina), mentre le altre sono preferite per servizi o beni intangibili (m’an piggiou 150€ pe estraime un dente).

Polirematiche

Coniugaçioin

costâ

Part. pass. costou

Ger. costando

Ind.
Pres.
  1. mi costo
  2. ti ti costi
  3. lê o/a costa
  4. niatri costemmo
  5. viatri costæ
  6. lô costan
Impf.
  1. mi costava
  2. ti ti costavi
  3. lê o/a costava
  4. niatri costavimo
  5. viatri costavi
  6. lô costavan
Fut.
  1. mi costiò
  2. ti ti costiæ
  3. lê o/a costià
  4. niatri costiemo
  5. viatri costiei
  6. lô costian
Conz.
Pres.
  1. che mi coste
  2. che ti ti costi
  3. che lê o/a coste
  4. che niatri costemmo
  5. che viatri costæ
  6. che lô costan
Impf.
  1. che mi costesse
  2. che ti ti costesci
  3. che lê o/a costesse
  4. che niatri costescimo
  5. che viatri costesci
  6. che lô costessan
Cond.
  1. mi costieiva/costiæ
  2. ti ti costiësci
  3. lê o/a costieiva/costiæ
  4. niatri costiëscimo
  5. viatri costiësci
  6. lô costieivan/costiæn
Imper.
  1. costa ti
  2. ch’o/a coste lê
  3. costemmo niatri
  4. costæ viatri
  5. costan lô

Part. pass. dæto

Ger. dando

Ind.
Pres.
  1. mi daggo
  2. ti ti dæ
  3. lê o/a dà
  4. niatri demmo
  5. viatri dæ
  6. lô dan
Impf.
  1. mi dava
  2. ti ti davi
  3. lê o/a dava
  4. niatri davimo
  5. viatri davi
  6. lô davan
Fut.
  1. mi daiò
  2. ti ti daiæ
  3. lê o/a daià
  4. niatri daiemo
  5. viatri daiei
  6. lô daian
Conz.
Pres.
  1. che mi dagghe
  2. che ti ti dagghi
  3. che lê o/a dagghe
  4. che niatri demmo
  5. che viatri dæ
  6. che lô daggan
Impf.
  1. che mi desse
  2. che ti ti desci
  3. che lê o/a desse
  4. che niatri descimo
  5. che viatri desci
  6. che lô dessan
Cond.
  1. mi daieiva/daiæ
  2. ti ti daiësci
  3. lê o/a daieiva/daiæ
  4. niatri daiëscimo
  5. viatri daiësci
  6. lô daieivan/daiæn
Imper.
  1. danni ti
  2. ch’o/a dagghe lê
  3. demmo niatri
  4. dæ viatri
  5. daggan lô
piggiâ

Part. pass. piggiou

Ger. piggiando

Ind.
Pres.
  1. mi piggio
  2. ti ti piggi
  3. lê o/a piggia
  4. niatri piggemmo
  5. viatri piggiæ
  6. lô piggian
Impf.
  1. mi piggiava
  2. ti ti piggiavi
  3. lê o/a piggiava
  4. niatri piggiavimo
  5. viatri piggiavi
  6. lô piggiavan
Fut.
  1. mi piggiò
  2. ti ti piggiæ
  3. lê o/a piggià
  4. niatri piggiemo
  5. viatri piggiei
  6. lô piggian
Conz.
Pres.
  1. che mi pigge
  2. che ti ti piggi
  3. che lê o/a pigge
  4. che niatri piggemmo
  5. che viatri piggiæ
  6. che lô piggian
Impf.
  1. che mi piggesse
  2. che ti ti piggesci
  3. che lê o/a piggesse
  4. che niatri piggescimo
  5. che viatri piggesci
  6. che lô piggessan
Cond.
  1. mi piggieiva/piggiæ
  2. ti ti piggiësci
  3. lê o/a piggieiva/piggiæ
  4. niatri piggiëscimo
  5. viatri piggiësci
  6. lô piggieivan/piggiæn
Imper.
  1. piggia ti
  2. ch’o/a pigge lê
  3. piggemmo niatri
  4. piggiæ viatri
  5. piggian lô
piggiâ

Part. pass. piggiou

Ger. piggiando

Ind.
Pres.
  1. mi piggio
  2. ti ti piggi
  3. lê o/a piggia
  4. niatri piggemmo
  5. viatri piggiæ
  6. lô piggian
Impf.
  1. mi piggiava
  2. ti ti piggiavi
  3. lê o/a piggiava
  4. niatri piggiavimo
  5. viatri piggiavi
  6. lô piggiavan
Fut.
  1. mi piggiò
  2. ti ti piggiæ
  3. lê o/a piggià
  4. niatri piggiemo
  5. viatri piggiei
  6. lô piggian
Conz.
Pres.
  1. che mi pigge
  2. che ti ti piggi
  3. che lê o/a pigge
  4. che niatri piggemmo
  5. che viatri piggiæ
  6. che lô piggian
Impf.
  1. che mi piggesse
  2. che ti ti piggesci
  3. che lê o/a piggesse
  4. che niatri piggescimo
  5. che viatri piggesci
  6. che lô piggessan
Cond.
  1. mi piggieiva/piggiæ
  2. ti ti piggiësci
  3. lê o/a piggieiva/piggiæ
  4. niatri piggiëscimo
  5. viatri piggiësci
  6. lô piggieivan/piggiæn
Imper.
  1. piggia ti
  2. ch’o/a pigge lê
  3. piggemmo niatri
  4. piggiæ viatri
  5. piggian lô
vai

Part. pass. varsciuo

Ger. vaindo

Ind.
Pres.
  1. mi vao
  2. ti ti väi
  3. lê o/a vâ
  4. niatri vaimmo/vaimo
  5. viatri vai
  6. lô van
Impf.
  1. mi vaiva
  2. ti ti vaivi
  3. lê o/a vaiva
  4. niatri vaivimo
  5. viatri vaivi
  6. lô vaivan
Fut.
  1. mi varriò
  2. ti ti varriæ
  3. lê o/a varrià
  4. niatri varriemo
  5. viatri varriei
  6. lô varrian
Conz.
Pres.
  1. che mi vagge
  2. che ti ti vaggi
  3. che lê o/a vagge
  4. che niatri vaggemmo/vaggimo
  5. che viatri vaggei
  6. che lô vaggian
Impf.
  1. che mi vaise
  2. che ti ti vaisci
  3. che lê o/a vaise
  4. che niatri vaiscimo
  5. che viatri vaisci
  6. che lô vaisan
Cond.
  1. mi varrieiva/varriæ
  2. ti ti varriësci
  3. lê o/a varrieiva/varriæ
  4. niatri varriëscimo
  5. viatri varriësci
  6. lô varrieivan/varriæn
Imper.
  1. vaggi ti
  2. ch’o/a vagge lê
  3. vaggemmo/vaggimo niatri
  4. vaggei viatri
  5. vaggian lô
vegnî

Part. pass. vegnuo

Ger. vegnindo

Ind.
Pres.
  1. mi vëgno
  2. ti ti vëgni
  3. lê o/a vëgne
  4. niatri vegnimmo
  5. viatri vegnî
  6. lô vëgnan
Impf.
  1. mi vegniva
  2. ti ti vegnivi
  3. lê o/a vegniva
  4. niatri vegnivimo
  5. viatri vegnivi
  6. lô vegnivan
Fut.
  1. mi vegniò
  2. ti ti vegniæ
  3. lê o/a vegnià
  4. niatri vegniemo
  5. viatri vegniei
  6. lô vegnian
Conz.
Pres.
  1. che mi vëgne
  2. che ti ti vëgni
  3. che lê o/a vëgne
  4. che niatri vegnimmo
  5. che viatri vegnî
  6. che lô vëgnan
Impf.
  1. che mi vegnisse
  2. che ti ti vegnisci
  3. che lê o/a vegnisse
  4. che niatri vegniscimo
  5. che viatri vegnisci
  6. che lô vegnissan
Cond.
  1. mi vegnieiva/vegniæ
  2. ti ti vegniësci
  3. lê o/a vegnieiva/vegniæ
  4. niatri vegniëscimo
  5. viatri vegniësci
  6. lô vegnieivan/vegniæn
Imper.
  1. vëgni ti
  2. ch’o/a vëgne lê
  3. vegnimmo niatri
  4. vegnî viatri
  5. vëgnan lô
voei

Part. pass. vosciuo

Ger. voendo

Ind.
Pres.
  1. mi veuggio
  2. ti ti veu
  3. lê o/a veu
  4. niatri voemmo/voemo
  5. viatri voei
  6. lô veuan
Impf.
  1. mi voeiva
  2. ti ti voeivi
  3. lê o/a voeiva
  4. niatri voeivimo
  5. viatri voeivi
  6. lô voeivan
Fut.
  1. mi vorriò
  2. ti ti vorriæ
  3. lê o/a vorrià
  4. niatri vorriemo
  5. viatri vorriei
  6. lô vorrian
Conz.
Pres.
  1. che mi veugge
  2. che ti ti veuggi
  3. che lê o/a veugge
  4. che niatri voemmo/voemo
  5. che viatri voei
  6. che lô veuggian/veuan
Impf.
  1. che mi voesse/voëse
  2. che ti ti voesci/voësci
  3. che lê o/a voesse/voëse
  4. che niatri voescimo/voëscimo
  5. che viatri voesci/voësci
  6. che lô voessan/voësan
Cond.
  1. mi vorrieiva/vorriæ
  2. ti ti vorriësci
  3. lê o/a vorrieiva/vorriæ
  4. niatri vorriëscimo
  5. viatri vorriësci
  6. lô vorrieivan/vorriæn
Imper.
  1. veuggi ti
  2. ch’o/a veugge lê
  3. voemmo/voemo niatri
  4. voei viatri
  5. veuggian lô