discendere
v.intr.v.tr.
-
scendere, andar giù chinâ [kiˈnaː]
vegnî zu [veˈɲiː zy]
anâ zu [aˈnaː zy]
Exempi
discendo gli scalini
chiño i scæn
discende dai monti
a chiña da-i monti
-
provenire, essere nato provegnî [pruveˈɲiː]
vegnî [veˈɲiː]
Coniugaçioin
anâ
Part. pass. anæto
Ger. anando
Ind.
Pres.
- mi vaggo
- ti ti væ
- lê o/a va
- niatri anemmo
- viatri anæ
- lô van
Impf.
- mi anava
- ti t’anavi
- lê o/a l’anava
- niatri anavimo
- viatri anavi
- lô anavan
Fut.
- mi aniò
- ti t’aniæ
- lê o/a l’anià
- niatri aniemo
- viatri aniei
- lô anian
Conz.
Pres.
- che mi vagghe
- che ti ti vagghi
- che lê o/a vagghe
- che niatri anemmo
- che viatri anæ
- che lô vaggan
Impf.
- che mi anesse
- che ti t’anesci
- che lê o/a l’anesse
- che niatri anescimo
- che viatri anesci
- che lô anessan
Cond.
- mi anieiva/aniæ
- ti t’aniësci
- lê o/a l’anieiva/aniæ
- niatri aniëscimo
- viatri aniësci
- lô anieivan/aniæn
Imper.
- vanni ti
- ch’o/a vagghe lê
- anemmo niatri
- anæ viatri
- vaggan lô
chinâ
Part. pass. chinou
Ger. chinando
Ind.
Pres.
- mi chiño
- ti ti chiñi
- lê o/a chiña
- niatri chinemmo
- viatri chinæ
- lô chiñan
Impf.
- mi chinava
- ti ti chinavi
- lê o/a chinava
- niatri chinavimo
- viatri chinavi
- lô chinavan
Fut.
- mi chiniò
- ti ti chiniæ
- lê o/a chinià
- niatri chiniemo
- viatri chiniei
- lô chinian
Conz.
Pres.
- che mi chiñe
- che ti ti chiñi
- che lê o/a chiñe
- che niatri chinemmo
- che viatri chinæ
- che lô chiñan
Impf.
- che mi chinesse
- che ti ti chinesci
- che lê o/a chinesse
- che niatri chinescimo
- che viatri chinesci
- che lô chinessan
Cond.
- mi chinieiva/chiniæ
- ti ti chiniësci
- lê o/a chinieiva/chiniæ
- niatri chiniëscimo
- viatri chiniësci
- lô chinieivan/chiniæn
Imper.
- chiña ti
- ch’o/a chiñe lê
- chinemmo niatri
- chinæ viatri
- chiñan lô
provegnî
Part. pass. provegnuo
Ger. provegnindo
Ind.
Pres.
- mi provëgno
- ti ti provëgni
- lê o/a provëgne
- niatri provegnimmo
- viatri provegnî
- lô provëgnan
Impf.
- mi provegniva
- ti ti provegnivi
- lê o/a provegniva
- niatri provegnivimo
- viatri provegnivi
- lô provegnivan
Fut.
- mi provegniò
- ti ti provegniæ
- lê o/a provegnià
- niatri provegniemo
- viatri provegniei
- lô provegnian
Conz.
Pres.
- che mi provëgne
- che ti ti provëgni
- che lê o/a provëgne
- che niatri provegnimmo
- che viatri provegnî
- che lô provëgnan
Impf.
- che mi provegnisse
- che ti ti provegnisci
- che lê o/a provegnisse
- che niatri provegniscimo
- che viatri provegnisci
- che lô provegnissan
Cond.
- mi provegnieiva/provegniæ
- ti ti provegniësci
- lê o/a provegnieiva/provegniæ
- niatri provegniëscimo
- viatri provegniësci
- lô provegnieivan/provegniæn
Imper.
- provëgni ti
- ch’o/a provëgne lê
- provegnimmo niatri
- provegnî viatri
- provëgnan lô
vegnî
Part. pass. vegnuo
Ger. vegnindo
Ind.
Pres.
- mi vëgno
- ti ti vëgni
- lê o/a vëgne
- niatri vegnimmo
- viatri vegnî
- lô vëgnan
Impf.
- mi vegniva
- ti ti vegnivi
- lê o/a vegniva
- niatri vegnivimo
- viatri vegnivi
- lô vegnivan
Fut.
- mi vegniò
- ti ti vegniæ
- lê o/a vegnià
- niatri vegniemo
- viatri vegniei
- lô vegnian
Conz.
Pres.
- che mi vëgne
- che ti ti vëgni
- che lê o/a vëgne
- che niatri vegnimmo
- che viatri vegnî
- che lô vëgnan
Impf.
- che mi vegnisse
- che ti ti vegnisci
- che lê o/a vegnisse
- che niatri vegniscimo
- che viatri vegnisci
- che lô vegnissan
Cond.
- mi vegnieiva/vegniæ
- ti ti vegniësci
- lê o/a vegnieiva/vegniæ
- niatri vegniëscimo
- viatri vegniësci
- lô vegnieivan/vegniæn
Imper.
- vëgni ti
- ch’o/a vëgne lê
- vegnimmo niatri
- vegnî viatri
- vëgnan lô