Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

divertente

part. pres.
agg.
  1. che intrattene piacevolmente

    (qcs. ò qcn.) ëse unna demoa verbo [ˈeːse na deˈmuːa]

    (qcs. ò qcn.) addemoâ verbo [adeˈmwaː]

    (qcs. ò qcn.) fâ addemoâ verbo [ˈfaː adeˈmwaː] (var. fâ demoâ)1

    piaxeive [pjaˈʒejve]

    allegro [aˈleːɡru]

    il film che abbiamo visto ieri è stato davvero divertente

    o cine ch’emmo visto vëi o l’é stæto unna vea demoa

    quel gioco da tavolo è sempre divertente

    quello zeugo da töa o fa demoâ delongo

  2. che provoca riso

    (qcs. ò qcn.) fâ rie verbo [ˈfaː ˈriːe]

    questo tipo di battute non le trovo divertenti

    ste sciortie no me fan rie

Per saperne di più

1. Prostesi di [a]- in verbi e sostantivi

In genovese è particolarmente frequente la prostesi – cioè l’aggiunta in posizione iniziale – di una vocale [a]- in molte forme verbali. Questi verbi possono quindi presentarsi in doppia forma, ad esempio: arregordâ [areɡurˈdaː] ~ regordâ [reɡurˈdaː] “ricordare”; addeuviâ [adøːˈvjaː] ~ deuviâ [døːˈvjaː] “usare”; allevâ [aleˈvaː] ~ levâ [leˈvaː] “levare, togliere”; ammiâ [aˈmjaː] ~ miâ [ˈmjaː] “guardare”; arrecheugge [areˈkødʒˑe] ~ recheugge [reˈkødʒˑe] “raccogliere”. Sebbene in origine questo fenomeno potesse forse avere funzione intensificativa, nella pratica entrambe le forme – con o senza la vocale iniziale – sono equivalenti e non comportano alcuna variazione di significato. Il fenomeno riguarda anche alcuni sostantivi deverbali, come arregòrdo [areˈɡɔːrdu] ~ regòrdo [reˈɡɔːrdu] “ricordo”, allevamacce [ale(ː)vaˈmatʃˑe] ~ levamacce [ale(ː)vaˈmatʃˑe] “smacchiatore” o arrecuggeita [arekyˈdʒejta] ~ recuggeita [rekyˈdʒejta] “raccolta”. Anche in questi casi, di norma le due forme non implicano differenze di significato. Nel DEIZE, le forme con o senza prostesi di [a]- sono lemmatizzate nella forma ritenuta più frequente nell’uso generale.

Coniugazioni

addemoâ

Indicativo

Presente

  1. mi addemoo
  2. ti t’addemoi
  3. o/a l’addemoa
  4. niatri addemoemmo/addemoemo
  5. viatri addemoæ
  6. liatri addemoan

Imperfetto

  1. mi addemoava
  2. ti t’addemoavi
  3. o/a l’addemoava
  4. niatri addemoavimo
  5. viatri addemoavi
  6. liatri addemoavan

Futuro

  1. mi addemoiò
  2. ti t’addemoiæ
  3. o/a l’addemoià
  4. niatri addemoiemo
  5. viatri addemoiei
  6. liatri addemoian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi addemoe
  2. che ti t’addemoi
  3. che lê o/a l’addemoe
  4. che niatri addemoemmo/addemoemo
  5. che viatri addemoæ
  6. che liatri addemoan

Imperfetto

  1. che mi addemoesse
  2. che ti t’addemoesci
  3. che lê o/a l’addemoesse
  4. che niatri addemoescimo
  5. che viatri addemoesci
  6. che liatri addemoessan

Condizionale

  1. mi addemoieiva/addemoiæ
  2. ti t’addemoiësci
  3. o/a l’addemoieiva/addemoiæ
  4. niatri addemoiëscimo
  5. viatri addemoiësci
  6. liatri addemoieivan/addemoiæn

Imperativo

  1. addemoa ti!
  2. addemoemmo/addemoemo niatri!
  3. addemoæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. addemoou
  2. m. p. addemoæ
  3. f. s. addemoâ
  4. f. p. addemoæ

Gerundio

  1. addemoando
ëse

Indicativo

Presente

  1. mi son
  2. ti t’ê
  3. o/a l’é
  4. niatri semmo
  5. viatri sei
  6. liatri en/son

Imperfetto

  1. mi ea
  2. ti t’ëi
  3. o/a l’ea
  4. niatri eimo/emo
  5. viatri ëi
  6. liatri ean

Futuro

  1. mi saiò
  2. ti ti saiæ
  3. o/a saià
  4. niatri saiemo
  5. viatri saiei
  6. liatri saian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi segge
  2. che ti ti seggi
  3. che lê o/a segge/sæ
  4. che niatri seggimo/seggemmo
  5. che viatri seggei/seggiæ
  6. che liatri seggian

Imperfetto

  1. che mi fïse/foïse
  2. che ti ti fïsci/foïsci
  3. che lê o/a fïse/foïse
  4. che niatri fïscimo/foïscimo
  5. che viatri fïsci/foïsci
  6. che liatri fïsan/foïsan

Condizionale

  1. mi saieiva/saiæ
  2. ti ti saiësci
  3. o/a saieiva/saiæ
  4. niatri saiëscimo
  5. viatri saiësci
  6. liatri saieivan/saiæn

Imperativo

  1. seggi ti!
  2. seggimo niatri!
  3. seggei/seggiæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. stæto
  2. m. p. stæti
  3. f. s. stæta
  4. f. p. stæte

Gerundio

  1. essendo

Indicativo

Presente

  1. mi fasso
  2. ti ti fæ
  3. o/a fa
  4. niatri femmo
  5. viatri
  6. liatri fan

Imperfetto

  1. mi fava/faxeiva
  2. ti ti favi/faxeivi
  3. o/a fava/faxeiva
  4. niatri favimo/faxeivimo
  5. viatri favi/faxeivi
  6. liatri favan/faxeivan

Futuro

  1. mi faiò
  2. ti ti faiæ
  3. o/a faià
  4. niatri faiemo
  5. viatri faiei
  6. liatri faian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi fasse
  2. che ti ti fasci
  3. che lê o/a fasse
  4. che niatri femmo
  5. che viatri
  6. che liatri fassan

Imperfetto

  1. che mi fesse
  2. che ti ti fesci
  3. che lê o/a fesse
  4. che niatri fescimo
  5. che viatri fesci
  6. che liatri fessan

Condizionale

  1. mi faieiva/faiæ
  2. ti ti faiësci
  3. o/a faieiva/faiæ
  4. niatri faiëscimo
  5. viatri faiësci
  6. liatri faieivan/faiæn

Imperativo

  1. fanni ti!
  2. femmo niatri!
  3. viatri!

Participio passato

  1. m. s. fæto
  2. m. p. fæti
  3. f. s. fæta
  4. f. p. fæte

Gerundio

  1. fando/faxendo

Declinazioni

m. s m. p f. s f. p
allegro allegri allegra allegre
piaxeive piaxeivi piaxeive piaxeive
Ben che scià en in sciâ verscion zeneise do scito, o DEIZE o l’é un diçionäio italian-zeneise: i contegnui de ste pagine en donca scriti in italian.