Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

impratichire

v. tr.
  1. rendere esperto in un mestiere

    fâ vegnî prattico [ˈfaː veˈɲiː ˈpratiku]

    mostrâ i segretti do mestê [musˈtra j seˈɡretˑi du mesˈteː]

    l’istruttore ha saputo impratichirli in poche settimane

    l’instruttô o l’é stæto bon à fâli vegnî prattichi inte pöche settemañe

impratichirsi

v. pron.
  1. diventare esperto in un mestiere, impararne i trucchi

    vegnî prattico [veˈɲiː ˈpratiku]

    imprende i segretti do mestê [iŋˈpreŋde i seˈɡretˑi du mesˈteː]

    per impratichirsi bisogna lavorarci tutti i giorni

    pe vegnî prattichi beseugna travaggiâghe tutti i giorni

  2. cogliere l’andazzo di un ambiente adeguandovisi con scaltrezza

    beive l’ægua da meua [ˈbejve ˈl ɛːɡwa da ˈmøːa]

Note

L’espressione beive l’ægua da meua, lett. “bere l’acqua della mola”, vale sia “imparare i trucchi del mestiere”, sia, in senso esteso, “farsi furbo”, per aver colto l’andazzo di un ambiente ed esservisi adeguato con scaltrezza.

Coniugazioni

beive

Indicativo

Presente

  1. mi beivo
  2. ti ti beivi
  3. o/a beive
  4. niatri bevemmo
  5. viatri bevei
  6. liatri beivan

Imperfetto

  1. mi beveiva
  2. ti ti beveivi
  3. o/a beveiva
  4. niatri beveivimo
  5. viatri beveivi
  6. liatri beveivan

Futuro

  1. mi beviò
  2. ti ti beviæ
  3. o/a bevià
  4. niatri beviemo
  5. viatri beviei
  6. liatri bevian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi beive
  2. che ti ti beivi
  3. che lê o/a beive
  4. che niatri bevemmo
  5. che viatri bevei
  6. che liatri beivan

Imperfetto

  1. che mi bevesse
  2. che ti ti bevesci
  3. che lê o/a bevesse
  4. che niatri bevescimo
  5. che viatri bevesci
  6. che liatri bevessan

Condizionale

  1. mi bevieiva/beviæ
  2. ti ti beviësci
  3. o/a bevieiva/beviæ
  4. niatri beviëscimo
  5. viatri beviësci
  6. liatri bevieivan/beviæn

Imperativo

  1. beivi ti!
  2. bevemmo niatri!
  3. bevei viatri!

Participio passato

  1. m. s. bevuo
  2. m. p. bevui
  3. f. s. bevua
  4. f. p. bevue

Gerundio

  1. bevendo

Indicativo

Presente

  1. mi fasso
  2. ti ti fæ
  3. o/a fa
  4. niatri femmo
  5. viatri
  6. liatri fan

Imperfetto

  1. mi fava/faxeiva
  2. ti ti favi/faxeivi
  3. o/a fava/faxeiva
  4. niatri favimo/faxeivimo
  5. viatri favi/faxeivi
  6. liatri favan/faxeivan

Futuro

  1. mi faiò
  2. ti ti faiæ
  3. o/a faià
  4. niatri faiemo
  5. viatri faiei
  6. liatri faian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi fasse
  2. che ti ti fasci
  3. che lê o/a fasse
  4. che niatri femmo
  5. che viatri
  6. che liatri fassan

Imperfetto

  1. che mi fesse
  2. che ti ti fesci
  3. che lê o/a fesse
  4. che niatri fescimo
  5. che viatri fesci
  6. che liatri fessan

Condizionale

  1. mi faieiva/faiæ
  2. ti ti faiësci
  3. o/a faieiva/faiæ
  4. niatri faiëscimo
  5. viatri faiësci
  6. liatri faieivan/faiæn

Imperativo

  1. fanni ti!
  2. femmo niatri!
  3. viatri!

Participio passato

  1. m. s. fæto
  2. m. p. fæti
  3. f. s. fæta
  4. f. p. fæte

Gerundio

  1. fando/faxendo
imprende

Indicativo

Presente

  1. mi imprendo
  2. ti t’imprendi
  3. o/a l’imprende
  4. niatri imprendemmo
  5. viatri imprendei
  6. liatri imprendan

Imperfetto

  1. mi imprendeiva
  2. ti t’imprendeivi
  3. o/a l’imprendeiva
  4. niatri imprendeivimo
  5. viatri imprendeivi
  6. liatri imprendeivan

Futuro

  1. mi imprendiò
  2. ti t’imprendiæ
  3. o/a l’imprendià
  4. niatri imprendiemo
  5. viatri imprendiei
  6. liatri imprendian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi imprende
  2. che ti t’imprendi
  3. che lê o/a l’imprende
  4. che niatri imprendemmo
  5. che viatri imprendei
  6. che liatri imprendan

Imperfetto

  1. che mi imprendesse
  2. che ti t’imprendesci
  3. che lê o/a l’imprendesse
  4. che niatri imprendescimo
  5. che viatri imprendesci
  6. che liatri imprendessan

Condizionale

  1. mi imprendieiva/imprendiæ
  2. ti t’imprendiësci
  3. o/a l’imprendieiva/imprendiæ
  4. niatri imprendiëscimo
  5. viatri imprendiësci
  6. liatri imprendieivan/imprendiæn

Imperativo

  1. imprendi ti!
  2. imprendemmo niatri!
  3. imprendei viatri!

Participio passato

  1. m. s. impreiso
  2. m. p. impreixi
  3. f. s. impreisa
  4. f. p. impreise

Gerundio

  1. imprendendo
mostrâ

Indicativo

Presente

  1. mi mostro
  2. ti ti mostri
  3. o/a mostra
  4. niatri mostremmo
  5. viatri mostræ
  6. liatri mostran

Imperfetto

  1. mi mostrava
  2. ti ti mostravi
  3. o/a mostrava
  4. niatri mostravimo
  5. viatri mostravi
  6. liatri mostravan

Futuro

  1. mi mostriò
  2. ti ti mostriæ
  3. o/a mostrià
  4. niatri mostriemo
  5. viatri mostriei
  6. liatri mostrian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi mostre
  2. che ti ti mostri
  3. che lê o/a mostre
  4. che niatri mostremmo
  5. che viatri mostræ
  6. che liatri mostran

Imperfetto

  1. che mi mostresse
  2. che ti ti mostresci
  3. che lê o/a mostresse
  4. che niatri mostrescimo
  5. che viatri mostresci
  6. che liatri mostressan

Condizionale

  1. mi mostrieiva/mostriæ
  2. ti ti mostriësci
  3. o/a mostrieiva/mostriæ
  4. niatri mostriëscimo
  5. viatri mostriësci
  6. liatri mostrieivan/mostriæn

Imperativo

  1. mostra ti!
  2. mostremmo niatri!
  3. mostræ viatri!

Participio passato

  1. m. s. mostrou
  2. m. p. mostræ
  3. f. s. mostrâ
  4. f. p. mostræ

Gerundio

  1. mostrando
vegnî

Indicativo

Presente

  1. mi vëgno
  2. ti ti vëgni
  3. o/a vëgne/ven
  4. niatri vegnimmo
  5. viatri vegnî
  6. liatri vëgnan

Imperfetto

  1. mi vegniva
  2. ti ti vegnivi
  3. o/a vegniva
  4. niatri vegnivimo
  5. viatri vegnivi
  6. liatri vegnivan

Futuro

  1. mi vegniò
  2. ti ti vegniæ
  3. o/a vegnià
  4. niatri vegniemo
  5. viatri vegniei
  6. liatri vegnian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi vëgne
  2. che ti ti vëgni
  3. che lê o/a vëgne
  4. che niatri vegnimmo
  5. che viatri vegnî
  6. che liatri vëgnan

Imperfetto

  1. che mi vegnisse
  2. che ti ti vegnisci
  3. che lê o/a vegnisse
  4. che niatri vegniscimo
  5. che viatri vegnisci
  6. che liatri vegnissan

Condizionale

  1. mi vegnieiva/vegniæ
  2. ti ti vegniësci
  3. o/a vegnieiva/vegniæ
  4. niatri vegniëscimo
  5. viatri vegniësci
  6. liatri vegnieivan/vegniæn

Imperativo

  1. vëgni ti!
  2. vegnimmo niatri!
  3. vegnî viatri!

Participio passato

  1. m. s. vegnuo
  2. m. p. vegnui
  3. f. s. vegnua
  4. f. p. vegnue

Gerundio

  1. vegnindo
Ben che scià en in sciâ verscion zeneise do scito, o DEIZE o l’é un diçionäio italian-zeneise: i contegnui de ste pagine en donca scriti in italian.