impratichire
v.tr.
-
rendere esperto in un mestiere fâ vegnî prattico [ˈfaː veˈɲiː ˈpratiku]
Exempi
l’istruttore ha saputo impratichirli in poche settimane
l’instruttô o l’é stæto bon à fâli vegnî prattichi inte pöche settemañe
impratichirsi
v.pron.
-
diventare esperto in un mestiere, impararne i trucchi vegnî prattico [veˈɲiː ˈpratiku]
Exempi
per impratichirsi bisogna lavorarci tutti i giorni
pe vegnî prattichi beseugna travaggiâghe tutti i giorni
-
scaltrirsi, imparare i trucchi del mestiere beive l’ægua da meua [ˈbejve ˈl ɛːɡwa da ˈmøːa]
Coniugaçioin
beive
Part. pass. bevuo
Ger. bevendo
Ind.
Pres.
- mi beivo
- ti ti beivi
- lê o/a beive
- niatri bevemmo
- viatri bevei
- lô beivan
Impf.
- mi beveiva
- ti ti beveivi
- lê o/a beveiva
- niatri beveivimo
- viatri beveivi
- lô beveivan
Fut.
- mi beviò
- ti ti beviæ
- lê o/a bevià
- niatri beviemo
- viatri beviei
- lô bevian
Conz.
Pres.
- che mi beive
- che ti ti beivi
- che lê o/a beive
- che niatri bevemmo
- che viatri bevei
- che lô beivan
Impf.
- che mi bevesse
- che ti ti bevesci
- che lê o/a bevesse
- che niatri bevescimo
- che viatri bevesci
- che lô bevessan
Cond.
- mi bevieiva/beviæ
- ti ti beviësci
- lê o/a bevieiva/beviæ
- niatri beviëscimo
- viatri beviësci
- lô bevieivan/beviæn
Imper.
- beivi ti
- ch’o/a beive lê
- bevemmo niatri
- bevei viatri
- beivan lô
fâ
Part. pass. fæto
Ger. fando/faxendo
Ind.
Pres.
- mi fasso
- ti ti fæ
- lê o/a fa
- niatri femmo
- viatri fæ
- lô fan
Impf.
- mi fava/faxeiva
- ti ti favi/faxeivi
- lê o/a fava/faxeiva
- niatri favimo/faxeivimo
- viatri favi/faxeivi
- lô favan/faxeivan
Fut.
- mi faiò
- ti ti faiæ
- lê o/a faià
- niatri faiemo
- viatri faiei
- lô faian
Conz.
Pres.
- che mi fasse
- che ti ti fasci
- che lê o/a fasse
- che niatri femmo
- che viatri fæ
- che lô fassan
Impf.
- che mi fesse
- che ti ti fesci
- che lê o/a fesse
- che niatri fescimo
- che viatri fesci
- che lô fessan
Cond.
- mi faieiva/faiæ
- ti ti faiësci
- lê o/a faieiva/faiæ
- niatri faiëscimo
- viatri faiësci
- lô faieivan/faiæn
Imper.
- fanni ti
- ch’o/a fasse lê
- femmo niatri
- fæ viatri
- fassan lô
vegnî
Part. pass. vegnuo
Ger. vegnindo
Ind.
Pres.
- mi vëgno
- ti ti vëgni
- lê o/a vëgne
- niatri vegnimmo
- viatri vegnî
- lô vëgnan
Impf.
- mi vegniva
- ti ti vegnivi
- lê o/a vegniva
- niatri vegnivimo
- viatri vegnivi
- lô vegnivan
Fut.
- mi vegniò
- ti ti vegniæ
- lê o/a vegnià
- niatri vegniemo
- viatri vegniei
- lô vegnian
Conz.
Pres.
- che mi vëgne
- che ti ti vëgni
- che lê o/a vëgne
- che niatri vegnimmo
- che viatri vegnî
- che lô vëgnan
Impf.
- che mi vegnisse
- che ti ti vegnisci
- che lê o/a vegnisse
- che niatri vegniscimo
- che viatri vegnisci
- che lô vegnissan
Cond.
- mi vegnieiva/vegniæ
- ti ti vegniësci
- lê o/a vegnieiva/vegniæ
- niatri vegniëscimo
- viatri vegniësci
- lô vegnieivan/vegniæn
Imper.
- vëgni ti
- ch’o/a vëgne lê
- vegnimmo niatri
- vegnî viatri
- vëgnan lô