mentire
v.intr.
-
affermare deliberatamente il falso mentî [meŋˈtiː]
Exempi
il tuo amico ha mentito su dove si trovava quella sera
o teu amigo o l’à mentio in sce dond’o l’ea quella seia
Coniugaçioin
mentî
Part. pass. mentio
Ger. mentindo
Ind.
Pres.
- mi mento
- ti ti menti
- lê o/a mente
- niatri mentimmo
- viatri mentî
- lô mentan
Impf.
- mi mentiva
- ti ti mentivi
- lê o/a mentiva
- niatri mentivimo
- viatri mentivi
- lô mentivan
Fut.
- mi mentiò
- ti ti mentiæ
- lê o/a mentià
- niatri mentiemo
- viatri mentiei
- lô mentian
Conz.
Pres.
- che mi mente
- che ti ti menti
- che lê o/a mente
- che niatri mentimmo
- che viatri mentî
- che lô mentan
Impf.
- che mi mentisse
- che ti ti mentisci
- che lê o/a mentisse
- che niatri mentiscimo
- che viatri mentisci
- che lô mentissan
Cond.
- mi mentieiva/mentiæ
- ti ti mentiësci
- lê o/a mentieiva/mentiæ
- niatri mentiëscimo
- viatri mentiësci
- lô mentieivan/mentiæn
Imper.
- menti ti
- ch’o/a mente lê
- mentimmo niatri
- mentî viatri
- mentan lô