Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

morire di fame

loc. v.
  1. essere estremamente affamati

    cazze da-a famme [ˈkazˑe daː ˈfamˑe]

    crovâ da-a famme [kruˈvaː daː ˈfamˑe]

    moî da-a famme [ˈmwiː daː ˈfamˑe]

    facciamo una pausa per mangiare qualcosa, sto morendo di fame

    femmo unna pösa pe mangiâ quarcösa, son chì che cazzo da-a famme

  2. patire la fame nel lungo periodo

    moî da-a famme [ˈmwiː daː ˈfamˑe]

    in quei mesi durissimi molti contadini morivano di fame

    inte quelli meixi ben ben dui tanti contandin moivan da-a famme

Coniugaçioin

cazze

Indicativo

Presente

  1. mi cazzo
  2. ti ti cazzi
  3. o/a cazze
  4. niatri cazzemmo
  5. viatri cazzei
  6. liatri cazzan

Imperfetto

  1. mi cazzeiva
  2. ti ti cazzeivi
  3. o/a cazzeiva
  4. niatri cazzeivimo
  5. viatri cazzeivi
  6. liatri cazzeivan

Futuo

  1. mi cazziò
  2. ti ti cazziæ
  3. o/a cazzià
  4. niatri cazziemo
  5. viatri cazziei
  6. liatri cazzian

Conzontivo

Presente

  1. che mi cazze
  2. che ti ti cazzi
  3. che lê o/a cazze
  4. che niatri cazzemmo
  5. che viatri cazzei
  6. che liatri cazzan

Imperfetto

  1. che mi cazzesse
  2. che ti ti cazzesci
  3. che lê o/a cazzesse
  4. che niatri cazzescimo
  5. che viatri cazzesci
  6. che liatri cazzessan

Condiçionale

  1. mi cazzieiva/cazziæ
  2. ti ti cazziësci
  3. o/a cazzieiva/cazziæ
  4. niatri cazziëscimo
  5. viatri cazziësci
  6. liatri cazzieivan/cazziæn

Imperativo

  1. cazzi ti!
  2. cazzemmo niatri!
  3. cazzei viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. cheito
  2. m. p. cheiti
  3. f. s. cheita
  4. f. p. cheite

Gerundio

  1. cazzendo
crovâ

Indicativo

Presente

  1. mi creuvo
  2. ti ti creuvi
  3. o/a creuva
  4. niatri crovemmo
  5. viatri crovæ
  6. liatri creuvan

Imperfetto

  1. mi crovava
  2. ti ti crovavi
  3. o/a crovava
  4. niatri crovavimo
  5. viatri crovavi
  6. liatri crovavan

Futuo

  1. mi croviò
  2. ti ti croviæ
  3. o/a crovià
  4. niatri croviemo
  5. viatri croviei
  6. liatri crovian

Conzontivo

Presente

  1. che mi creuve
  2. che ti ti creuvi
  3. che lê o/a creuve
  4. che niatri crovemmo
  5. che viatri crovæ
  6. che liatri creuvan

Imperfetto

  1. che mi crovesse
  2. che ti ti crovesci
  3. che lê o/a crovesse
  4. che niatri crovescimo
  5. che viatri crovesci
  6. che liatri crovessan

Condiçionale

  1. mi crovieiva/croviæ
  2. ti ti croviësci
  3. o/a crovieiva/croviæ
  4. niatri croviëscimo
  5. viatri croviësci
  6. liatri crovieivan/croviæn

Imperativo

  1. creuva ti!
  2. crovemmo niatri!
  3. crovæ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. crovou
  2. m. p. crovæ
  3. f. s. crovâ
  4. f. p. crovæ

Gerundio

  1. crovando
moî

Indicativo

Presente

  1. mi meuo
  2. ti ti meui
  3. o/a meue/meu
  4. niatri moimmo/moimo
  5. viatri moî
  6. liatri meuan

Imperfetto

  1. mi moiva
  2. ti ti moivi
  3. o/a moiva
  4. niatri moivimo
  5. viatri moivi
  6. liatri moivan

Futuo

  1. mi moiò
  2. ti ti moiæ
  3. o/a moià
  4. niatri moiemo
  5. viatri moiei
  6. liatri moian

Conzontivo

Presente

  1. che mi meue
  2. che ti ti meui
  3. che lê o/a meue
  4. che niatri moimmo/moimo
  5. che viatri moî
  6. che liatri meuan

Imperfetto

  1. che mi moisse
  2. che ti ti moisci
  3. che lê o/a moisse
  4. che niatri moiscimo
  5. che viatri moisci
  6. che liatri moissan

Condiçionale

  1. mi moieiva/moiæ
  2. ti ti moiësci
  3. o/a moieiva/moiæ
  4. niatri moiëscimo
  5. viatri moiësci
  6. liatri moieivan/moiæn

Imperativo

  1. meui ti!
  2. moimmo/moimo niatri!
  3. moî viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. mòrto
  2. m. p. mòrti
  3. f. s. mòrta
  4. f. p. mòrte

Gerundio

  1. moindo