Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

negare

v. tr.
  1. dichiarare che qcs. è falso

    negâ [neˈɡaː]

    un consiglio: nega tutto fino all’ultimo!

    un conseggio: nega tutto fin à l’urtimo!

  2. non concedere qcs. a qcn.

    denegâ [deneˈɡaː]

    refuâ [refyˈaː] ~ [reˈfɥaː]

    gli hanno negato il permesso di uscire

    gh’an denegou o permisso de sciortî

negarsi

v. pron.
  1. non concedersi qcs.

    denegâse [deneˈɡaːse]

    refuâse [refyˈaːse] ~ [reˈfɥaːse]

    ti vuoi negare il piacere di un caffè?

    ti veu denegâte o piaxei de un cafè?

Coniugazioni

denegâ

Indicativo

Presente

  1. mi denego
  2. ti ti deneghi
  3. o/a denega
  4. niatri deneghemmo
  5. viatri denegæ
  6. liatri denegan

Imperfetto

  1. mi denegava
  2. ti ti denegavi
  3. o/a denegava
  4. niatri denegavimo
  5. viatri denegavi
  6. liatri denegavan

Futuro

  1. mi deneghiò
  2. ti ti deneghiæ
  3. o/a deneghià
  4. niatri deneghiemo
  5. viatri deneghiei
  6. liatri deneghian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi deneghe
  2. che ti ti deneghi
  3. che lê o/a deneghe
  4. che niatri deneghemmo
  5. che viatri denegæ
  6. che liatri denegan

Imperfetto

  1. che mi deneghesse
  2. che ti ti deneghesci
  3. che lê o/a deneghesse
  4. che niatri deneghescimo
  5. che viatri deneghesci
  6. che liatri deneghessan

Condizionale

  1. mi deneghieiva/deneghiæ
  2. ti ti deneghiësci
  3. o/a deneghieiva/deneghiæ
  4. niatri deneghiëscimo
  5. viatri deneghiësci
  6. liatri deneghieivan/deneghiæn

Imperativo

  1. denega ti!
  2. deneghemmo niatri!
  3. denegæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. denegou
  2. m. p. denegæ
  3. f. s. denegâ
  4. f. p. denegæ

Gerundio

  1. denegando
negâ

Indicativo

Presente

  1. mi nego
  2. ti ti neghi
  3. o/a nega
  4. niatri neghemmo
  5. viatri negæ
  6. liatri negan

Imperfetto

  1. mi negava
  2. ti ti negavi
  3. o/a negava
  4. niatri negavimo
  5. viatri negavi
  6. liatri negavan

Futuro

  1. mi neghiò
  2. ti ti neghiæ
  3. o/a neghià
  4. niatri neghiemo
  5. viatri neghiei
  6. liatri neghian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi neghe
  2. che ti ti neghi
  3. che lê o/a neghe
  4. che niatri neghemmo
  5. che viatri negæ
  6. che liatri negan

Imperfetto

  1. che mi neghesse
  2. che ti ti neghesci
  3. che lê o/a neghesse
  4. che niatri neghescimo
  5. che viatri neghesci
  6. che liatri neghessan

Condizionale

  1. mi neghieiva/neghiæ
  2. ti ti neghiësci
  3. o/a neghieiva/neghiæ
  4. niatri neghiëscimo
  5. viatri neghiësci
  6. liatri neghieivan/neghiæn

Imperativo

  1. nega ti!
  2. neghemmo niatri!
  3. negæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. negou
  2. m. p. negæ
  3. f. s. negâ
  4. f. p. negæ

Gerundio

  1. negando
refuâ

Indicativo

Presente

  1. mi refuo
  2. ti ti refui
  3. o/a refua
  4. niatri refuemmo/refuemo
  5. viatri refuæ
  6. liatri refuan

Imperfetto

  1. mi refuava
  2. ti ti refuavi
  3. o/a refuava
  4. niatri refuavimo
  5. viatri refuavi
  6. liatri refuavan

Futuro

  1. mi refuiò
  2. ti ti refuiæ
  3. o/a refuià
  4. niatri refuiemo
  5. viatri refuiei
  6. liatri refuian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi refue
  2. che ti ti refui
  3. che lê o/a refue
  4. che niatri refuemmo/refuemo
  5. che viatri refuæ
  6. che liatri refuan

Imperfetto

  1. che mi refuesse
  2. che ti ti refuesci
  3. che lê o/a refuesse
  4. che niatri refuescimo
  5. che viatri refuesci
  6. che liatri refuessan

Condizionale

  1. mi refuieiva/refuiæ
  2. ti ti refuiësci
  3. o/a refuieiva/refuiæ
  4. niatri refuiëscimo
  5. viatri refuiësci
  6. liatri refuieivan/refuiæn

Imperativo

  1. refua ti!
  2. refuemmo/refuemo niatri!
  3. refuæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. refuou
  2. m. p. refuæ
  3. f. s. refuâ
  4. f. p. refuæ

Gerundio

  1. refuando

Polirematiche

qui lo dico e qui lo nego.

Ben che scià en in sciâ verscion zeneise do scito, o DEIZE o l’é un diçionäio italian-zeneise: i contegnui de ste pagine en donca scriti in italian.