Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

parlare a vanvera

loc. v.
  1. parlare in modo sconclusionato

    parlâ à stramesci [parˈlaː straˈmeʃˑi]

    parlâ comme un libbro astrassou burl. [parˈlaː ˈkumˑe ŋ ˈlibˑru astraˈsɔw]

    parlâ pe avei a lengua in bocca burl. [parˈlaː p aˈvej a ˈleŋɡwa ŋ ˈbukˑa]

    arvî a bocca e lasciâ anâ o sciou burl. [arˈvj aː ˈbukˑ e laˈʃaː ˈnɔw ˈʃɔw]

    se non conosci i fatti, evita di parlare a vanvera

    se no ti conosci i fæti, avansite de parlâ à stramesci

Arregòrdi

Per descrivere un discorso particolarmente sconclusionato e prolisso, in genovese si può usare l’espressione scherzosa o l’é un descorso da fâ inta trei: doî anâsene e un taxei (“è un discorso da fare in tre: due che se ne vanno e uno che tace”).

Coniugaçioin

arvî

Indicativo

Presente

  1. mi arvo
  2. ti t’arvi
  3. o/a l’arve
  4. niatri arvimmo
  5. viatri arvî
  6. liatri arvan

Imperfetto

  1. mi arviva
  2. ti t’arvivi
  3. o/a l’arviva
  4. niatri arvivimo
  5. viatri arvivi
  6. liatri arvivan

Futuo

  1. mi arviò
  2. ti t’arviæ
  3. o/a l’arvià
  4. niatri arviemo
  5. viatri arviei
  6. liatri arvian

Conzontivo

Presente

  1. che mi arve
  2. che ti t’arvi
  3. che lê o/a l’arve
  4. che niatri arvimmo
  5. che viatri arvî
  6. che liatri arvan

Imperfetto

  1. che mi arvisse
  2. che ti t’arvisci
  3. che lê o/a l’arvisse
  4. che niatri arviscimo
  5. che viatri arvisci
  6. che liatri arvissan

Condiçionale

  1. mi arvieiva/arviæ
  2. ti t’arviësci
  3. o/a l’arvieiva/arviæ
  4. niatri arviëscimo
  5. viatri arviësci
  6. liatri arvieivan/arviæn

Imperativo

  1. arvi ti!
  2. arvimmo niatri!
  3. arvî viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. averto
  2. m. p. averti
  3. f. s. averta
  4. f. p. averte

Gerundio

  1. arvindo
parlâ

Indicativo

Presente

  1. mi parlo
  2. ti ti parli
  3. o/a parla
  4. niatri parlemmo
  5. viatri parlæ
  6. liatri parlan

Imperfetto

  1. mi parlava
  2. ti ti parlavi
  3. o/a parlava
  4. niatri parlavimo
  5. viatri parlavi
  6. liatri parlavan

Futuo

  1. mi parliò
  2. ti ti parliæ
  3. o/a parlià
  4. niatri parliemo
  5. viatri parliei
  6. liatri parlian

Conzontivo

Presente

  1. che mi parle
  2. che ti ti parli
  3. che lê o/a parle
  4. che niatri parlemmo
  5. che viatri parlæ
  6. che liatri parlan

Imperfetto

  1. che mi parlesse
  2. che ti ti parlesci
  3. che lê o/a parlesse
  4. che niatri parlescimo
  5. che viatri parlesci
  6. che liatri parlessan

Condiçionale

  1. mi parlieiva/parliæ
  2. ti ti parliësci
  3. o/a parlieiva/parliæ
  4. niatri parliëscimo
  5. viatri parliësci
  6. liatri parlieivan/parliæn

Imperativo

  1. parla ti!
  2. parlemmo niatri!
  3. parlæ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. parlou
  2. m. p. parlæ
  3. f. s. parlâ
  4. f. p. parlæ

Gerundio

  1. parlando