DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
predicare
v. tr.
-
fare una predica religiosa predicâ
[prediˈkaː] ha iniziato a predicare davanti ai fedeli
o l‘à comensou à predicâ davanti a-i divöti
-
sostenere un’idea predicâ
[prediˈkaː] ha sempre predicato la tolleranza
a l’à delongou predicou a tolleransa
Coniugazioni
predicâ
Indicativo
Presente
- mi predico
- ti ti predichi
- lê o/a predica
- niatri predichemmo
- viatri predicæ
- liatri predican
Imperfetto
- mi predicava
- ti ti predicavi
- lê o/a predicava
- niatri predicavimo
- viatri predicavi
- liatri predicavan
Futuro
- mi predichiò
- ti ti predichiæ
- lê o/a predichià
- niatri predichiemo
- viatri predichiei
- liatri predichian
Congiuntivo
Presente
- che mi prediche
- che ti ti predichi
- che lê o/a prediche
- che niatri predichemmo
- che viatri predicæ
- che liatri predican
Imperfetto
- che mi predichesse
- che ti ti predichesci
- che lê o/a predichesse
- che niatri predichescimo
- che viatri predichesci
- che liatri predichessan
Condizionale
- mi predichieiva/predichiæ
- ti ti predichiësci
- lê o/a predichieiva/predichiæ
- niatri predichiëscimo
- viatri predichiësci
- liatri predichieivan/predichiæn
Imperativo
- predica ti!
- predichemmo niatri!
- predicæ viatri!
Participio passato
- m. s. predicou
- m. p. predicæ
- f. s. predicâ
- f. p. predicæ
Gerundio
- predicando