DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
privare
v. tr.
-
lasciar senza lasciâ sensa
[laˈʃaː ˈseŋsa] privâ
[priˈvaː] la malattia l’ha privata delle forze
a moutia a l’à lasciâ sensa fòrse
-
rimuovere levâ (à qcs.)
[leˈvaː] per fare la marmellata, comincia privando le amarene del nocciolo
pe fâ a confittua, comensa con levâ e òsse a-i agriòtti
Coniugaçioin
privâ
Indicativo
Presente
- mi privo
- ti ti privi
- lê o/a priva
- niatri privemmo
- viatri privæ
- liatri privan
Imperfetto
- mi privava
- ti ti privavi
- lê o/a privava
- niatri privavimo
- viatri privavi
- liatri privavan
Futuo
- mi priviò
- ti ti priviæ
- lê o/a privià
- niatri priviemo
- viatri priviei
- liatri privian
Conzontivo
Presente
- che mi prive
- che ti ti privi
- che lê o/a prive
- che niatri privemmo
- che viatri privæ
- che liatri privan
Imperfetto
- che mi privesse
- che ti ti privesci
- che lê o/a privesse
- che niatri privescimo
- che viatri privesci
- che liatri privessan
Condiçionale
- mi privieiva/priviæ
- ti ti priviësci
- lê o/a privieiva/priviæ
- niatri priviëscimo
- viatri priviësci
- liatri privieivan/priviæn
Imperativo
- priva ti!
- privemmo niatri!
- privæ viatri!
Partiçipio passou
- m. s. privou
- m. p. privæ
- f. s. privâ
- f. p. privæ
Gerundio
- privando