DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
provocare
(reindirizzamento da provocato)
v. tr.
-
essere causa di un evento o una reazione caxonâ
[kaʒuˈnaː] provocâ
[pruvuˈkaː] portâ (à qcs.)
[purˈtaː] una scintilla ha provocato l’incendio
unna zimma a l’à provocou l’inçendio
la chiusura di una corsia aveva provocato molto traffico
o serrâ de unna corscia o l’aiva provocou ben ben do trafego
-
irritare o stuzzicare qcn. per farlo reagire açimentâ
[asimeŋˈtaː] provocâ
[pruvuˈkaː] se continui a provocarla perderà la pazienza
se ti væ avanti à açimentâla a perdià a paçiensa
Note
Il verbo caxonâ, affine all’italiano “cagionare”, è usato principalmente per descrivere effetti negativi.
Coniugazioni
açimentâ
Indicativo
Presente
- mi açimento
- ti t’açimenti
- lê o/a l’açimenta
- niatri açimentemmo
- viatri açimentæ
- liatri açimentan
Imperfetto
- mi açimentava
- ti t’açimentavi
- lê o/a l’açimentava
- niatri açimentavimo
- viatri açimentavi
- liatri açimentavan
Futuro
- mi açimentiò
- ti t’açimentiæ
- lê o/a l’açimentià
- niatri açimentiemo
- viatri açimentiei
- liatri açimentian
Congiuntivo
Presente
- che mi açimente
- che ti t’açimenti
- che lê o/a l’açimente
- che niatri açimentemmo
- che viatri açimentæ
- che liatri açimentan
Imperfetto
- che mi açimentesse
- che ti t’açimentesci
- che lê o/a l’açimentesse
- che niatri açimentescimo
- che viatri açimentesci
- che liatri açimentessan
Condizionale
- mi açimentieiva/açimentiæ
- ti t’açimentiësci
- lê o/a l’açimentieiva/açimentiæ
- niatri açimentiëscimo
- viatri açimentiësci
- liatri açimentieivan/açimentiæn
Imperativo
- açimenta ti!
- açimentemmo niatri!
- açimentæ viatri!
Participio passato
- m. s. açimentou
- m. p. açimentæ
- f. s. açimentâ
- f. p. açimentæ
Gerundio
- açimentando
caxonâ
Indicativo
Presente
- mi caxoño
- ti ti caxoñi
- lê o/a caxoña
- niatri caxonemmo
- viatri caxonæ
- liatri caxoñan
Imperfetto
- mi caxonava
- ti ti caxonavi
- lê o/a caxonava
- niatri caxonavimo
- viatri caxonavi
- liatri caxonavan
Futuro
- mi caxoniò
- ti ti caxoniæ
- lê o/a caxonià
- niatri caxoniemo
- viatri caxoniei
- liatri caxonian
Congiuntivo
Presente
- che mi caxoñe
- che ti ti caxoñi
- che lê o/a caxoñe
- che niatri caxonemmo
- che viatri caxonæ
- che liatri caxoñan
Imperfetto
- che mi caxonesse
- che ti ti caxonesci
- che lê o/a caxonesse
- che niatri caxonescimo
- che viatri caxonesci
- che liatri caxonessan
Condizionale
- mi caxonieiva/caxoniæ
- ti ti caxoniësci
- lê o/a caxonieiva/caxoniæ
- niatri caxoniëscimo
- viatri caxoniësci
- liatri caxonieivan/caxoniæn
Imperativo
- caxoña ti!
- caxonemmo niatri!
- caxonæ viatri!
Participio passato
- m. s. caxonou
- m. p. caxonæ
- f. s. caxonâ
- f. p. caxonæ
Gerundio
- caxonando
portâ
Indicativo
Presente
- mi pòrto
- ti ti pòrti
- lê o/a pòrta
- niatri portemmo
- viatri portæ
- liatri pòrtan
Imperfetto
- mi portava
- ti ti portavi
- lê o/a portava
- niatri portavimo
- viatri portavi
- liatri portavan
Futuro
- mi portiò
- ti ti portiæ
- lê o/a portià
- niatri portiemo
- viatri portiei
- liatri portian
Congiuntivo
Presente
- che mi pòrte
- che ti ti pòrti
- che lê o/a pòrte
- che niatri portemmo
- che viatri portæ
- che liatri pòrtan
Imperfetto
- che mi portesse
- che ti ti portesci
- che lê o/a portesse
- che niatri portescimo
- che viatri portesci
- che liatri portessan
Condizionale
- mi portieiva/portiæ
- ti ti portiësci
- lê o/a portieiva/portiæ
- niatri portiëscimo
- viatri portiësci
- liatri portieivan/portiæn
Imperativo
- pòrta ti!
- portemmo niatri!
- portæ viatri!
Participio passato
- m. s. portou
- m. p. portæ
- f. s. portâ
- f. p. portæ
Gerundio
- portando
provocâ
Indicativo
Presente
- mi pròvoco
- ti ti pròvochi
- lê o/a pròvoca
- niatri provochemmo
- viatri provocæ
- liatri pròvocan
Imperfetto
- mi provocava
- ti ti provocavi
- lê o/a provocava
- niatri provocavimo
- viatri provocavi
- liatri provocavan
Futuro
- mi provochiò
- ti ti provochiæ
- lê o/a provochià
- niatri provochiemo
- viatri provochiei
- liatri provochian
Congiuntivo
Presente
- che mi pròvoche
- che ti ti pròvochi
- che lê o/a pròvoche
- che niatri provochemmo
- che viatri provocæ
- che liatri pròvocan
Imperfetto
- che mi provochesse
- che ti ti provochesci
- che lê o/a provochesse
- che niatri provochescimo
- che viatri provochesci
- che liatri provochessan
Condizionale
- mi provochieiva/provochiæ
- ti ti provochiësci
- lê o/a provochieiva/provochiæ
- niatri provochiëscimo
- viatri provochiësci
- liatri provochieivan/provochiæn
Imperativo
- pròvoca ti!
- provochemmo niatri!
- provocæ viatri!
Participio passato
- m. s. provocou
- m. p. provocæ
- f. s. provocâ
- f. p. provocæ
Gerundio
- provocando