Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

provocare

(reindirizzamento da provocato)
v. tr.
  1. essere causa di un evento o una reazione

    caxonâ [kaʒuˈnaː]

    provocâ [pruvuˈkaː]

    portâ (à qcs.) [purˈtaː]

    una scintilla ha provocato l’incendio

    unna zimma a l’à provocou l’inçendio

    la chiusura di una corsia aveva provocato molto traffico

    o serrâ de unna corscia o l’aiva provocou ben ben do trafego

  2. irritare o stuzzicare qcn. per farlo reagire

    açimentâ [asimeŋˈtaː]

    provocâ [pruvuˈkaː]

    se continui a provocarla perderà la pazienza

    se ti væ avanti à açimentâla a perdià a paçiensa

Note

Il verbo caxonâ, affine all’italiano “cagionare”, è usato principalmente per descrivere effetti negativi.

Coniugazioni

açimentâ

Indicativo

Presente

  1. mi açimento
  2. ti t’açimenti
  3. o/a l’açimenta
  4. niatri açimentemmo
  5. viatri açimentæ
  6. liatri açimentan

Imperfetto

  1. mi açimentava
  2. ti t’açimentavi
  3. o/a l’açimentava
  4. niatri açimentavimo
  5. viatri açimentavi
  6. liatri açimentavan

Futuro

  1. mi açimentiò
  2. ti t’açimentiæ
  3. o/a l’açimentià
  4. niatri açimentiemo
  5. viatri açimentiei
  6. liatri açimentian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi açimente
  2. che ti t’açimenti
  3. che lê o/a l’açimente
  4. che niatri açimentemmo
  5. che viatri açimentæ
  6. che liatri açimentan

Imperfetto

  1. che mi açimentesse
  2. che ti t’açimentesci
  3. che lê o/a l’açimentesse
  4. che niatri açimentescimo
  5. che viatri açimentesci
  6. che liatri açimentessan

Condizionale

  1. mi açimentieiva/açimentiæ
  2. ti t’açimentiësci
  3. o/a l’açimentieiva/açimentiæ
  4. niatri açimentiëscimo
  5. viatri açimentiësci
  6. liatri açimentieivan/açimentiæn

Imperativo

  1. açimenta ti!
  2. açimentemmo niatri!
  3. açimentæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. açimentou
  2. m. p. açimentæ
  3. f. s. açimentâ
  4. f. p. açimentæ

Gerundio

  1. açimentando
caxonâ

Indicativo

Presente

  1. mi caxoño
  2. ti ti caxoñi
  3. o/a caxoña
  4. niatri caxonemmo
  5. viatri caxonæ
  6. liatri caxoñan

Imperfetto

  1. mi caxonava
  2. ti ti caxonavi
  3. o/a caxonava
  4. niatri caxonavimo
  5. viatri caxonavi
  6. liatri caxonavan

Futuro

  1. mi caxoniò
  2. ti ti caxoniæ
  3. o/a caxonià
  4. niatri caxoniemo
  5. viatri caxoniei
  6. liatri caxonian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi caxoñe
  2. che ti ti caxoñi
  3. che lê o/a caxoñe
  4. che niatri caxonemmo
  5. che viatri caxonæ
  6. che liatri caxoñan

Imperfetto

  1. che mi caxonesse
  2. che ti ti caxonesci
  3. che lê o/a caxonesse
  4. che niatri caxonescimo
  5. che viatri caxonesci
  6. che liatri caxonessan

Condizionale

  1. mi caxonieiva/caxoniæ
  2. ti ti caxoniësci
  3. o/a caxonieiva/caxoniæ
  4. niatri caxoniëscimo
  5. viatri caxoniësci
  6. liatri caxonieivan/caxoniæn

Imperativo

  1. caxoña ti!
  2. caxonemmo niatri!
  3. caxonæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. caxonou
  2. m. p. caxonæ
  3. f. s. caxonâ
  4. f. p. caxonæ

Gerundio

  1. caxonando
portâ

Indicativo

Presente

  1. mi pòrto
  2. ti ti pòrti
  3. o/a pòrta
  4. niatri portemmo
  5. viatri portæ
  6. liatri pòrtan

Imperfetto

  1. mi portava
  2. ti ti portavi
  3. o/a portava
  4. niatri portavimo
  5. viatri portavi
  6. liatri portavan

Futuro

  1. mi portiò
  2. ti ti portiæ
  3. o/a portià
  4. niatri portiemo
  5. viatri portiei
  6. liatri portian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi pòrte
  2. che ti ti pòrti
  3. che lê o/a pòrte
  4. che niatri portemmo
  5. che viatri portæ
  6. che liatri pòrtan

Imperfetto

  1. che mi portesse
  2. che ti ti portesci
  3. che lê o/a portesse
  4. che niatri portescimo
  5. che viatri portesci
  6. che liatri portessan

Condizionale

  1. mi portieiva/portiæ
  2. ti ti portiësci
  3. o/a portieiva/portiæ
  4. niatri portiëscimo
  5. viatri portiësci
  6. liatri portieivan/portiæn

Imperativo

  1. pòrta ti!
  2. portemmo niatri!
  3. portæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. portou
  2. m. p. portæ
  3. f. s. portâ
  4. f. p. portæ

Gerundio

  1. portando
provocâ

Indicativo

Presente

  1. mi pròvoco
  2. ti ti pròvochi
  3. o/a pròvoca
  4. niatri provochemmo
  5. viatri provocæ
  6. liatri pròvocan

Imperfetto

  1. mi provocava
  2. ti ti provocavi
  3. o/a provocava
  4. niatri provocavimo
  5. viatri provocavi
  6. liatri provocavan

Futuro

  1. mi provochiò
  2. ti ti provochiæ
  3. o/a provochià
  4. niatri provochiemo
  5. viatri provochiei
  6. liatri provochian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi pròvoche
  2. che ti ti pròvochi
  3. che lê o/a pròvoche
  4. che niatri provochemmo
  5. che viatri provocæ
  6. che liatri pròvocan

Imperfetto

  1. che mi provochesse
  2. che ti ti provochesci
  3. che lê o/a provochesse
  4. che niatri provochescimo
  5. che viatri provochesci
  6. che liatri provochessan

Condizionale

  1. mi provochieiva/provochiæ
  2. ti ti provochiësci
  3. o/a provochieiva/provochiæ
  4. niatri provochiëscimo
  5. viatri provochiësci
  6. liatri provochieivan/provochiæn

Imperativo

  1. pròvoca ti!
  2. provochemmo niatri!
  3. provocæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. provocou
  2. m. p. provocæ
  3. f. s. provocâ
  4. f. p. provocæ

Gerundio

  1. provocando
Ben che scià en in sciâ verscion zeneise do scito, o DEIZE o l’é un diçionäio italian-zeneise: i contegnui de ste pagine en donca scriti in italian.