Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

raggiungere

(reindirizzamento da raggiunto)
v. tr.
  1. arrivare fino a qcn. o qcs che precede nel movimento

    acciappâ [atʃaˈpaː] (var. ciappâ)1

    agguantâ [aɡwaŋˈtaː]

    finalmente raggiungerò il mio avversario

    dòppo tanto acciappiò o mæ avversäio

    quando raggiungi il tuo compagno di squadra, passagli il testimone

    quande t’acciappi o teu compagno de squaddra, passighe o testimònio

  2. arrivare in un determinato luogo

    arrivâ (à qcs.) [ariˈvaː]

    abbiamo raggiunto il paese dopo cinque ore in auto

    semmo arrivæ a-o paise dòppo çinqu’oe in machina

  3. colpire, detto spec. di proiettili

    corpî [kurˈpiː]

    piggiâ [piˈdʒaː]

    è stato raggiunto da una pallottola

    o l’é stæto corpio da unna ballòttoa

  4. fig. eguagliare qcn. o qcs. nei risultati

    mettise à pao (con qcn./qcs.) [ˈmetˑise a ˈpaːu] ~ [ˈmetˑisaː ˈpaːu]

    (oua) ëse da pao (à qcn./qcs.) [ˈeːse da ˈpaːu]

    con l’ultima vittoria, la squadra ha raggiunto gli avversari storici

    con l’urtima vittöia, a squaddra a s’é missa à pao co-i avversäi stòrichi

    la qualità del nostro prodotto ha raggiunto quella della concorrenza

    a qualitæ do nòstro produto oua a l’é da pao à quella da concorrensa

  5. fig. conseguire un obiettivo o un risultato

    arrivâ (à qcs.) [ariˈvaː]

    sono sicura che riuscirai a raggiungere l’obiettivo che ti sei posta

    son segua che t’arriesciæ à arrivâ à l’obiettivo che ti t’ê pòsta

    la squadra ha raggiunto la finale del torneo

    a squaddra a l’é arrivâ a-a fin do torneo

  6. fig. trovare il modo di ottenere una data condizione

    attrovâ [atruˈvaː] (var. trovâ)

    arrivâ (à qcs.) [ariˈvaː]

    il governo e i sindacati hanno raggiunto un accordo sui salari

    o governo e i scindicati an attrovou un accòrdio in scî saläi

    con la meditazione ha imparato a raggiungere la calma

    co-a meditaçion a l’à impreiso à trovâ a carma

  7. fig. toccare un determinato livello o valore

    toccâ [tuˈkaː]

    arrivâ (à qcs.) [ariˈvaː]

    il rumore ha raggiunto livelli insopportabili

    o sciato o l’à toccou di livelli che no se peuan comportâ

    la quota ha raggiunto il 60%

    a quöta a l'é arrivâ a-o 60%

Per saperne di più

1. Prostesi di [a]- in verbi e sostantivi

In genovese è particolarmente frequente la prostesi – cioè l’aggiunta in posizione iniziale – di una vocale [a]- in molte forme verbali. Questi verbi possono quindi presentarsi in doppia forma, ad esempio: arregordâ [areɡurˈdaː] ~ regordâ [reɡurˈdaː] “ricordare”; addeuviâ [adøːˈvjaː] ~ deuviâ [døːˈvjaː] “usare”; allevâ [aleˈvaː] ~ levâ [leˈvaː] “levare, togliere”; ammiâ [aˈmjaː] ~ miâ [ˈmjaː] “guardare”; arrecheugge [areˈkødʒˑe] ~ recheugge [reˈkødʒˑe] “raccogliere”. Sebbene in origine questo fenomeno potesse forse avere funzione intensificativa, nella pratica entrambe le forme – con o senza la vocale iniziale – sono equivalenti e non comportano alcuna variazione di significato. Il fenomeno riguarda anche alcuni sostantivi deverbali, come arregòrdo [areˈɡɔːrdu] ~ regòrdo [reˈɡɔːrdu] “ricordo”, allevamacce [ale(ː)vaˈmatʃˑe] ~ levamacce [ale(ː)vaˈmatʃˑe] “smacchiatore” o arrecuggeita [arekyˈdʒejta] ~ recuggeita [rekyˈdʒejta] “raccolta”. Anche in questi casi, di norma le due forme non implicano differenze di significato. Nel DEIZE, le forme con o senza prostesi di [a]- sono lemmatizzate nella forma ritenuta più frequente nell’uso generale.

Coniugazioni

acciappâ

Indicativo

Presente

  1. mi acciappo
  2. ti t’acciappi
  3. o/a l’acciappa
  4. niatri acciappemmo
  5. viatri acciappæ
  6. liatri acciappan

Imperfetto

  1. mi acciappava
  2. ti t’acciappavi
  3. o/a l’acciappava
  4. niatri acciappavimo
  5. viatri acciappavi
  6. liatri acciappavan

Futuro

  1. mi acciappiò
  2. ti t’acciappiæ
  3. o/a l’acciappià
  4. niatri acciappiemo
  5. viatri acciappiei
  6. liatri acciappian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi acciappe
  2. che ti t’acciappi
  3. che lê o/a l’acciappe
  4. che niatri acciappemmo
  5. che viatri acciappæ
  6. che liatri acciappan

Imperfetto

  1. che mi acciappesse
  2. che ti t’acciappesci
  3. che lê o/a l’acciappesse
  4. che niatri acciappescimo
  5. che viatri acciappesci
  6. che liatri acciappessan

Condizionale

  1. mi acciappieiva/acciappiæ
  2. ti t’acciappiësci
  3. o/a l’acciappieiva/acciappiæ
  4. niatri acciappiëscimo
  5. viatri acciappiësci
  6. liatri acciappieivan/acciappiæn

Imperativo

  1. acciappa ti!
  2. acciappemmo niatri!
  3. acciappæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. acciappou
  2. m. p. acciappæ
  3. f. s. acciappâ
  4. f. p. acciappæ

Gerundio

  1. acciappando
agguantâ

Indicativo

Presente

  1. mi agguanto
  2. ti t’agguanti
  3. o/a l’agguanta
  4. niatri agguantemmo
  5. viatri agguantæ
  6. liatri agguantan

Imperfetto

  1. mi agguantava
  2. ti t’agguantavi
  3. o/a l’agguantava
  4. niatri agguantavimo
  5. viatri agguantavi
  6. liatri agguantavan

Futuro

  1. mi agguantiò
  2. ti t’agguantiæ
  3. o/a l’agguantià
  4. niatri agguantiemo
  5. viatri agguantiei
  6. liatri agguantian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi agguante
  2. che ti t’agguanti
  3. che lê o/a l’agguante
  4. che niatri agguantemmo
  5. che viatri agguantæ
  6. che liatri agguantan

Imperfetto

  1. che mi agguantesse
  2. che ti t’agguantesci
  3. che lê o/a l’agguantesse
  4. che niatri agguantescimo
  5. che viatri agguantesci
  6. che liatri agguantessan

Condizionale

  1. mi agguantieiva/agguantiæ
  2. ti t’agguantiësci
  3. o/a l’agguantieiva/agguantiæ
  4. niatri agguantiëscimo
  5. viatri agguantiësci
  6. liatri agguantieivan/agguantiæn

Imperativo

  1. agguanta ti!
  2. agguantemmo niatri!
  3. agguantæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. agguantou
  2. m. p. agguantæ
  3. f. s. agguantâ
  4. f. p. agguantæ

Gerundio

  1. agguantando
arrivâ

Indicativo

Presente

  1. mi arrivo
  2. ti t’arrivi
  3. o/a l’arriva
  4. niatri arrivemmo
  5. viatri arrivæ
  6. liatri arrivan

Imperfetto

  1. mi arrivava
  2. ti t’arrivavi
  3. o/a l’arrivava
  4. niatri arrivavimo
  5. viatri arrivavi
  6. liatri arrivavan

Futuro

  1. mi arriviò
  2. ti t’arriviæ
  3. o/a l’arrivià
  4. niatri arriviemo
  5. viatri arriviei
  6. liatri arrivian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi arrive
  2. che ti t’arrivi
  3. che lê o/a l’arrive
  4. che niatri arrivemmo
  5. che viatri arrivæ
  6. che liatri arrivan

Imperfetto

  1. che mi arrivesse
  2. che ti t’arrivesci
  3. che lê o/a l’arrivesse
  4. che niatri arrivescimo
  5. che viatri arrivesci
  6. che liatri arrivessan

Condizionale

  1. mi arrivieiva/arriviæ
  2. ti t’arriviësci
  3. o/a l’arrivieiva/arriviæ
  4. niatri arriviëscimo
  5. viatri arriviësci
  6. liatri arrivieivan/arriviæn

Imperativo

  1. arriva ti!
  2. arrivemmo niatri!
  3. arrivæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. arrivou
  2. m. p. arrivæ
  3. f. s. arrivâ
  4. f. p. arrivæ

Gerundio

  1. arrivando
attrovâ

Indicativo

Presente

  1. mi attreuvo
  2. ti t’attreuvi
  3. o/a l’attreuva
  4. niatri attrovemmo
  5. viatri attrovæ
  6. liatri attreuvan

Imperfetto

  1. mi attrovava
  2. ti t’attrovavi
  3. o/a l’attrovava
  4. niatri attrovavimo
  5. viatri attrovavi
  6. liatri attrovavan

Futuro

  1. mi attroviò
  2. ti t’attroviæ
  3. o/a l’attrovià
  4. niatri attroviemo
  5. viatri attroviei
  6. liatri attrovian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi attreuve
  2. che ti t’attreuvi
  3. che lê o/a l’attreuve
  4. che niatri attrovemmo
  5. che viatri attrovæ
  6. che liatri attreuvan

Imperfetto

  1. che mi attrovesse
  2. che ti t’attrovesci
  3. che lê o/a l’attrovesse
  4. che niatri attrovescimo
  5. che viatri attrovesci
  6. che liatri attrovessan

Condizionale

  1. mi attrovieiva/attroviæ
  2. ti t’attroviësci
  3. o/a l’attrovieiva/attroviæ
  4. niatri attroviëscimo
  5. viatri attroviësci
  6. liatri attrovieivan/attroviæn

Imperativo

  1. attreuva ti!
  2. attrovemmo niatri!
  3. attrovæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. attrovou
  2. m. p. attrovæ
  3. f. s. attrovâ
  4. f. p. attrovæ

Gerundio

  1. attrovando
corpî

Indicativo

Presente

  1. mi corpiscio
  2. ti ti corpisci
  3. o/a corpisce
  4. niatri corpimmo
  5. viatri corpî
  6. liatri corpiscian

Imperfetto

  1. mi corpiva
  2. ti ti corpivi
  3. o/a corpiva
  4. niatri corpivimo
  5. viatri corpivi
  6. liatri corpivan

Futuro

  1. mi corpiò
  2. ti ti corpiæ
  3. o/a corpià
  4. niatri corpiemo
  5. viatri corpiei
  6. liatri corpian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi corpisce
  2. che ti ti corpisci
  3. che lê o/a corpisce
  4. che niatri corpimmo
  5. che viatri corpî
  6. che liatri corpiscian

Imperfetto

  1. che mi corpisse
  2. che ti ti corpisci
  3. che lê o/a corpisse
  4. che niatri corpiscimo
  5. che viatri corpisci
  6. che liatri corpissan

Condizionale

  1. mi corpieiva/corpiæ
  2. ti ti corpiësci
  3. o/a corpieiva/corpiæ
  4. niatri corpiëscimo
  5. viatri corpiësci
  6. liatri corpieivan/corpiæn

Imperativo

  1. corpisci ti!
  2. corpimmo niatri!
  3. corpî viatri!

Participio passato

  1. m. s. corpio
  2. m. p. corpii
  3. f. s. corpia
  4. f. p. corpie

Gerundio

  1. corpindo
ëse

Indicativo

Presente

  1. mi son
  2. ti t’ê
  3. o/a l’é
  4. niatri semmo
  5. viatri sei
  6. liatri en/son

Imperfetto

  1. mi ea
  2. ti t’ëi
  3. o/a l’ea
  4. niatri eimo/emo
  5. viatri ëi
  6. liatri ean

Futuro

  1. mi saiò
  2. ti ti saiæ
  3. o/a saià
  4. niatri saiemo
  5. viatri saiei
  6. liatri saian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi segge
  2. che ti ti seggi
  3. che lê o/a segge/sæ
  4. che niatri seggimo/seggemmo
  5. che viatri seggei/seggiæ
  6. che liatri seggian

Imperfetto

  1. che mi fïse/foïse
  2. che ti ti fïsci/foïsci
  3. che lê o/a fïse/foïse
  4. che niatri fïscimo/foïscimo
  5. che viatri fïsci/foïsci
  6. che liatri fïsan/foïsan

Condizionale

  1. mi saieiva/saiæ
  2. ti ti saiësci
  3. o/a saieiva/saiæ
  4. niatri saiëscimo
  5. viatri saiësci
  6. liatri saieivan/saiæn

Imperativo

  1. seggi ti!
  2. seggimo niatri!
  3. seggei/seggiæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. stæto
  2. m. p. stæti
  3. f. s. stæta
  4. f. p. stæte

Gerundio

  1. essendo
mette

Indicativo

Presente

  1. mi metto
  2. ti ti metti
  3. o/a mette
  4. niatri mettemmo
  5. viatri mettei
  6. liatri mettan

Imperfetto

  1. mi metteiva
  2. ti ti metteivi
  3. o/a metteiva
  4. niatri metteivimo
  5. viatri metteivi
  6. liatri metteivan

Futuro

  1. mi mettiò
  2. ti ti mettiæ
  3. o/a mettià
  4. niatri mettiemo
  5. viatri mettiei
  6. liatri mettian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi mette
  2. che ti ti metti
  3. che lê o/a mette
  4. che niatri mettemmo
  5. che viatri mettei
  6. che liatri mettan

Imperfetto

  1. che mi mettesse
  2. che ti ti mettesci
  3. che lê o/a mettesse
  4. che niatri mettescimo
  5. che viatri mettesci
  6. che liatri mettessan

Condizionale

  1. mi mettieiva/mettiæ
  2. ti ti mettiësci
  3. o/a mettieiva/mettiæ
  4. niatri mettiëscimo
  5. viatri mettiësci
  6. liatri mettieivan/mettiæn

Imperativo

  1. metti ti!
  2. mettemmo niatri!
  3. mettei viatri!

Participio passato

  1. m. s. misso
  2. m. p. missi
  3. f. s. missa
  4. f. p. misse

Gerundio

  1. mettendo
piggiâ

Indicativo

Presente

  1. mi piggio
  2. ti ti piggi
  3. o/a piggia
  4. niatri piggemmo
  5. viatri piggiæ
  6. liatri piggian

Imperfetto

  1. mi piggiava
  2. ti ti piggiavi
  3. o/a piggiava
  4. niatri piggiavimo
  5. viatri piggiavi
  6. liatri piggiavan

Futuro

  1. mi piggiò
  2. ti ti piggiæ
  3. o/a piggià
  4. niatri piggiemo
  5. viatri piggiei
  6. liatri piggian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi pigge
  2. che ti ti piggi
  3. che lê o/a pigge
  4. che niatri piggemmo
  5. che viatri piggiæ
  6. che liatri piggian

Imperfetto

  1. che mi piggesse
  2. che ti ti piggesci
  3. che lê o/a piggesse
  4. che niatri piggescimo
  5. che viatri piggesci
  6. che liatri piggessan

Condizionale

  1. mi piggieiva/piggiæ
  2. ti ti piggiësci
  3. o/a piggieiva/piggiæ
  4. niatri piggiëscimo
  5. viatri piggiësci
  6. liatri piggieivan/piggiæn

Imperativo

  1. piggia ti!
  2. piggemmo niatri!
  3. piggiæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. piggiou
  2. m. p. piggiæ
  3. f. s. piggiâ
  4. f. p. piggiæ

Gerundio

  1. piggiando
toccâ

Indicativo

Presente

  1. mi tocco
  2. ti ti tocchi
  3. o/a tocca
  4. niatri tocchemmo
  5. viatri toccæ
  6. liatri toccan

Imperfetto

  1. mi toccava
  2. ti ti toccavi
  3. o/a toccava
  4. niatri toccavimo
  5. viatri toccavi
  6. liatri toccavan

Futuro

  1. mi tocchiò
  2. ti ti tocchiæ
  3. o/a tocchià
  4. niatri tocchiemo
  5. viatri tocchiei
  6. liatri tocchian

Congiuntivo

Presente

  1. che mi tocche
  2. che ti ti tocchi
  3. che lê o/a tocche
  4. che niatri tocchemmo
  5. che viatri toccæ
  6. che liatri toccan

Imperfetto

  1. che mi tocchesse
  2. che ti ti tocchesci
  3. che lê o/a tocchesse
  4. che niatri tocchescimo
  5. che viatri tocchesci
  6. che liatri tocchessan

Condizionale

  1. mi tocchieiva/tocchiæ
  2. ti ti tocchiësci
  3. o/a tocchieiva/tocchiæ
  4. niatri tocchiëscimo
  5. viatri tocchiësci
  6. liatri tocchieivan/tocchiæn

Imperativo

  1. tocca ti!
  2. tocchemmo niatri!
  3. toccæ viatri!

Participio passato

  1. m. s. toccou
  2. m. p. toccæ
  3. f. s. toccâ
  4. f. p. toccæ

Gerundio

  1. toccando
Ben che scià en in sciâ verscion zeneise do scito, o DEIZE o l’é un diçionäio italian-zeneise: i contegnui de ste pagine en donca scriti in italian.