Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

saltare addosso

loc. v.
  1. assalire fisicamente o verbalmente

    asbrivâse adòsso [azbriˈvaːsaː ˈdɔsˑu]

    asbrivâse in çimma [azbriˈvaːse ŋ ˈsimˑa]

    si è arrabbiato e mi è saltato addosso

    o s’é arraggiou e o se m’é asbrivou adòsso

  2. abbracciare di slancio

    sätâ a-o còllo [saːˈtɔw ˈkɔlˑu]

    gli è saltata addosso come se non lo avesse visto da anni

    a gh’é sätâ a-o còllo comme s’a no l’aise visto da di anni

Coniugaçioin

asbrivâ

Indicativo

Presente

  1. mi asbrivo
  2. ti t’asbrivi
  3. o/a l’asbriva
  4. niatri asbrivemmo
  5. viatri asbrivæ
  6. liatri asbrivan

Imperfetto

  1. mi asbrivava
  2. ti t’asbrivavi
  3. o/a l’asbrivava
  4. niatri asbrivavimo
  5. viatri asbrivavi
  6. liatri asbrivavan

Futuo

  1. mi asbriviò
  2. ti t’asbriviæ
  3. o/a l’asbrivià
  4. niatri asbriviemo
  5. viatri asbriviei
  6. liatri asbrivian

Conzontivo

Presente

  1. che mi asbrive
  2. che ti t’asbrivi
  3. che lê o/a l’asbrive
  4. che niatri asbrivemmo
  5. che viatri asbrivæ
  6. che liatri asbrivan

Imperfetto

  1. che mi asbrivesse
  2. che ti t’asbrivesci
  3. che lê o/a l’asbrivesse
  4. che niatri asbrivescimo
  5. che viatri asbrivesci
  6. che liatri asbrivessan

Condiçionale

  1. mi asbrivieiva/asbriviæ
  2. ti t’asbriviësci
  3. o/a l’asbrivieiva/asbriviæ
  4. niatri asbriviëscimo
  5. viatri asbriviësci
  6. liatri asbrivieivan/asbriviæn

Imperativo

  1. asbriva ti!
  2. asbrivemmo niatri!
  3. asbrivæ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. asbrivou
  2. m. p. asbrivæ
  3. f. s. asbrivâ
  4. f. p. asbrivæ

Gerundio

  1. asbrivando
sätâ

Indicativo

Presente

  1. mi sato
  2. ti ti sati
  3. o/a sata
  4. niatri sätemmo
  5. viatri sätæ
  6. liatri satan

Imperfetto

  1. mi sätava
  2. ti ti sätavi
  3. o/a sätava
  4. niatri sätavimo
  5. viatri sätavi
  6. liatri sätavan

Futuo

  1. mi sätiò
  2. ti ti sätiæ
  3. o/a sätià
  4. niatri sätiemo
  5. viatri sätiei
  6. liatri sätian

Conzontivo

Presente

  1. che mi sate
  2. che ti ti sati
  3. che lê o/a sate
  4. che niatri sätemmo
  5. che viatri sätæ
  6. che liatri satan

Imperfetto

  1. che mi sätesse
  2. che ti ti sätesci
  3. che lê o/a sätesse
  4. che niatri sätescimo
  5. che viatri sätesci
  6. che liatri sätessan

Condiçionale

  1. mi sätieiva/sätiæ
  2. ti ti sätiësci
  3. o/a sätieiva/sätiæ
  4. niatri sätiëscimo
  5. viatri sätiësci
  6. liatri sätieivan/sätiæn

Imperativo

  1. sata ti!
  2. sätemmo niatri!
  3. sätæ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. sätou
  2. m. p. sätæ
  3. f. s. sätâ
  4. f. p. sätæ

Gerundio

  1. sätando