sbuffare
v.intr.
-
boffâ [buˈfaː]
sboffâ [zbuˈfaː]
Coniugaçioin
boffâ
Part. pass. boffou
Ger. boffando
Ind.
Pres.
- mi boffo
- ti ti boffi
- lê o/a boffa
- niatri boffemmo
- viatri boffæ
- lô boffan
Impf.
- mi boffava
- ti ti boffavi
- lê o/a boffava
- niatri boffavimo
- viatri boffavi
- lô boffavan
Fut.
- mi boffiò
- ti ti boffiæ
- lê o/a boffià
- niatri boffiemo
- viatri boffiei
- lô boffian
Conz.
Pres.
- che mi boffe
- che ti ti boffi
- che lê o/a boffe
- che niatri boffemmo
- che viatri boffæ
- che lô boffan
Impf.
- che mi boffesse
- che ti ti boffesci
- che lê o/a boffesse
- che niatri boffescimo
- che viatri boffesci
- che lô boffessan
Cond.
- mi boffieiva/boffiæ
- ti ti boffiësci
- lê o/a boffieiva/boffiæ
- niatri boffiëscimo
- viatri boffiësci
- lô boffieivan/boffiæn
Imper.
- boffa ti
- ch’o/a boffe lê
- boffemmo niatri
- boffæ viatri
- boffan lô
sboffâ
Part. pass. sboffou
Ger. sboffando
Ind.
Pres.
- mi sboffo
- ti ti sboffi
- lê o/a sboffa
- niatri sboffemmo
- viatri sboffæ
- lô sboffan
Impf.
- mi sboffava
- ti ti sboffavi
- lê o/a sboffava
- niatri sboffavimo
- viatri sboffavi
- lô sboffavan
Fut.
- mi sboffiò
- ti ti sboffiæ
- lê o/a sboffià
- niatri sboffiemo
- viatri sboffiei
- lô sboffian
Conz.
Pres.
- che mi sboffe
- che ti ti sboffi
- che lê o/a sboffe
- che niatri sboffemmo
- che viatri sboffæ
- che lô sboffan
Impf.
- che mi sboffesse
- che ti ti sboffesci
- che lê o/a sboffesse
- che niatri sboffescimo
- che viatri sboffesci
- che lô sboffessan
Cond.
- mi sboffieiva/sboffiæ
- ti ti sboffiësci
- lê o/a sboffieiva/sboffiæ
- niatri sboffiëscimo
- viatri sboffiësci
- lô sboffieivan/sboffiæn
Imper.
- sboffa ti
- ch’o/a sboffe lê
- sboffemmo niatri
- sboffæ viatri
- sboffan lô