Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

scopare

v.tr.
  1. pulire con la scopa

    passâ a spassoia [paˈsaː a spaˈswiːa]

    Exempi

    hai già scopato la cucina?

    t’æ za passou a spassoia in coxiña?

    ho appena finito di scopare il terrazzo

    ò tòsto finio de passâ a spassoia in sciô poggiölo

  2. volgare: possedere carnalmente

    becciâse [beˈtʃaːse]

    Exempi

    non riesco a smettere di pensare all’ultima volta che abbiamo scopato

    no arriëscio à desmette de pensâ à l’urtima vòtta che emmo becciou

  3. volgare: intrattenere uno o più rapporti sessuali, in senso assoluto

    becciâ [beˈtʃaː]

    Exempi

    è una persona a cui piace scopare

    a l’é unna persoña che gh’é cao becciâ

v.intr.
  1. pulire con la scopa

    passâ a spassoia [paˈsaː a spaˈswiːa]

  2. volgare: intrattenere un rapporto sessuale

    becciâ [beˈtʃaː]

scoparsi

v.pron.
  1. volgare: possedere carnalmente

    becciâse [beˈtʃaːse]

    Exempi

    mi sono scopato sua cugina

    m’ò becciou seu coxa

Coniugaçioin

becciâ

Part. pass. becciou

Ger. becciando

Ind.
Pres.
  1. mi beccio
  2. ti ti becci
  3. lê o/a beccia
  4. niatri beccemmo
  5. viatri becciæ
  6. lô beccian
Impf.
  1. mi becciava
  2. ti ti becciavi
  3. lê o/a becciava
  4. niatri becciavimo
  5. viatri becciavi
  6. lô becciavan
Fut.
  1. mi becciò
  2. ti ti becciæ
  3. lê o/a beccià
  4. niatri becciemo
  5. viatri becciei
  6. lô beccian
Conz.
Pres.
  1. che mi becce
  2. che ti ti becci
  3. che lê o/a becce
  4. che niatri beccemmo
  5. che viatri becciæ
  6. che lô beccian
Impf.
  1. che mi beccesse
  2. che ti ti beccesci
  3. che lê o/a beccesse
  4. che niatri beccescimo
  5. che viatri beccesci
  6. che lô beccessan
Cond.
  1. mi beccieiva/becciæ
  2. ti ti becciësci
  3. lê o/a beccieiva/becciæ
  4. niatri becciëscimo
  5. viatri becciësci
  6. lô beccieivan/becciæn
Imper.
  1. beccia ti
  2. ch’o/a becce lê
  3. beccemmo niatri
  4. becciæ viatri
  5. beccian lô
ciavâ

Part. pass. ciavou

Ger. ciavando

Ind.
Pres.
  1. mi ciavo
  2. ti ti ciavi
  3. lê o/a ciava
  4. niatri ciavemmo
  5. viatri ciavæ
  6. lô ciavan
Impf.
  1. mi ciavava
  2. ti ti ciavavi
  3. lê o/a ciavava
  4. niatri ciavavimo
  5. viatri ciavavi
  6. lô ciavavan
Fut.
  1. mi ciaviò
  2. ti ti ciaviæ
  3. lê o/a ciavià
  4. niatri ciaviemo
  5. viatri ciaviei
  6. lô ciavian
Conz.
Pres.
  1. che mi ciave
  2. che ti ti ciavi
  3. che lê o/a ciave
  4. che niatri ciavemmo
  5. che viatri ciavæ
  6. che lô ciavan
Impf.
  1. che mi ciavesse
  2. che ti ti ciavesci
  3. che lê o/a ciavesse
  4. che niatri ciavescimo
  5. che viatri ciavesci
  6. che lô ciavessan
Cond.
  1. mi ciavieiva/ciaviæ
  2. ti ti ciaviësci
  3. lê o/a ciavieiva/ciaviæ
  4. niatri ciaviëscimo
  5. viatri ciaviësci
  6. lô ciavieivan/ciaviæn
Imper.
  1. ciava ti
  2. ch’o/a ciave lê
  3. ciavemmo niatri
  4. ciavæ viatri
  5. ciavan lô
passâ

Part. pass. passou

Ger. passando

Ind.
Pres.
  1. mi passo
  2. ti ti passi
  3. lê o/a passa
  4. niatri passemmo
  5. viatri passæ
  6. lô passan
Impf.
  1. mi passava
  2. ti ti passavi
  3. lê o/a passava
  4. niatri passavimo
  5. viatri passavi
  6. lô passavan
Fut.
  1. mi passiò
  2. ti ti passiæ
  3. lê o/a passià
  4. niatri passiemo
  5. viatri passiei
  6. lô passian
Conz.
Pres.
  1. che mi passe
  2. che ti ti passi
  3. che lê o/a passe
  4. che niatri passemmo
  5. che viatri passæ
  6. che lô passan
Impf.
  1. che mi passesse
  2. che ti ti passesci
  3. che lê o/a passesse
  4. che niatri passescimo
  5. che viatri passesci
  6. che lô passessan
Cond.
  1. mi passieiva/passiæ
  2. ti ti passiësci
  3. lê o/a passieiva/passiæ
  4. niatri passiëscimo
  5. viatri passiësci
  6. lô passieivan/passiæn
Imper.
  1. passa ti
  2. ch’o/a passe lê
  3. passemmo niatri
  4. passæ viatri
  5. passan lô