Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

sorprendere

v. tr. v. intr.
  1. cogliere qcn. mentre compie un atto

    acciappâ in sciô fæto [atʃaˈpaː in ʃuː ˈfɛːtu]

    trovâ in sciô fæto [truˈvaː in ʃuː ˈfɛːtu]

    sorprende [surˈpreŋde]

  2. causare meraviglia

    sorprende [surˈpreŋde]

Coniugaçioin

sorprende

Indicativo

Presente

  1. mi sorprendo
  2. ti ti sorprendi
  3. lê o/a sorprende
  4. niatri sorprendemmo
  5. viatri sorprendei
  6. liatri sorprendan

Imperfetto

  1. mi sorprendeiva
  2. ti ti sorprendeivi
  3. lê o/a sorprendeiva
  4. niatri sorprendeivimo
  5. viatri sorprendeivi
  6. liatri sorprendeivan

Futuo

  1. mi sorprendiò
  2. ti ti sorprendiæ
  3. lê o/a sorprendià
  4. niatri sorprendiemo
  5. viatri sorprendiei
  6. liatri sorprendian

Conzontivo

Presente

  1. che mi sorprende
  2. che ti ti sorprendi
  3. che lê o/a sorprende
  4. che niatri sorprendemmo
  5. che viatri sorprendei
  6. che liatri sorprendan

Imperfetto

  1. che mi sorprendesse
  2. che ti ti sorprendesci
  3. che lê o/a sorprendesse
  4. che niatri sorprendescimo
  5. che viatri sorprendesci
  6. che liatri sorprendessan

Condiçionale

  1. mi sorprendieiva/sorprendiæ
  2. ti ti sorprendiësci
  3. lê o/a sorprendieiva/sorprendiæ
  4. niatri sorprendiëscimo
  5. viatri sorprendiësci
  6. liatri sorprendieivan/sorprendiæn

Imperativo

  1. sorprendi ti!
  2. sorprendemmo niatri!
  3. sorprendei viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. sorpreiso
  2. m. p. sorpreixi
  3. f. s. sorpreisa
  4. f. p. sorpreise

Gerundio

  1. sorprendendo