DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
spalmare
v. tr.
-
sparmâ
[sparˈmaː] ho spalmato il burro fresco sulla fetta di pane tostato
ò sparmou o butiro fresco in sciâ fetta de pan brustolio
Coniugazioni
sparmâ
Indicativo
Presente
- mi sparmo
- ti ti sparmi
- lê o/a sparma
- niatri sparmemmo
- viatri sparmæ
- liatri sparman
Imperfetto
- mi sparmava
- ti ti sparmavi
- lê o/a sparmava
- niatri sparmavimo
- viatri sparmavi
- liatri sparmavan
Futuro
- mi sparmiò
- ti ti sparmiæ
- lê o/a sparmià
- niatri sparmiemo
- viatri sparmiei
- liatri sparmian
Congiuntivo
Presente
- che mi sparme
- che ti ti sparmi
- che lê o/a sparme
- che niatri sparmemmo
- che viatri sparmæ
- che liatri sparman
Imperfetto
- che mi sparmesse
- che ti ti sparmesci
- che lê o/a sparmesse
- che niatri sparmescimo
- che viatri sparmesci
- che liatri sparmessan
Condizionale
- mi sparmieiva/sparmiæ
- ti ti sparmiësci
- lê o/a sparmieiva/sparmiæ
- niatri sparmiëscimo
- viatri sparmiësci
- liatri sparmieivan/sparmiæn
Imperativo
- sparma ti!
- sparmemmo niatri!
- sparmæ viatri!
Participio passato
- m. s. sparmou
- m. p. sparmæ
- f. s. sparmâ
- f. p. sparmæ
Gerundio
- sparmando