sparire
v.intr.
-
scentâ [ʃeŋˈtaː]
spaî [spaˈiː]
Coniugaçioin
scentâ
Part. pass. scentou
Ger. scentando
Ind.
Pres.
- mi scento
- ti ti scenti
- lê o/a scenta
- niatri scentemmo
- viatri scentæ
- lô scentan
Impf.
- mi scentava
- ti ti scentavi
- lê o/a scentava
- niatri scentavimo
- viatri scentavi
- lô scentavan
Fut.
- mi scentiò
- ti ti scentiæ
- lê o/a scentià
- niatri scentiemo
- viatri scentiei
- lô scentian
Conz.
Pres.
- che mi scente
- che ti ti scenti
- che lê o/a scente
- che niatri scentemmo
- che viatri scentæ
- che lô scentan
Impf.
- che mi scentesse
- che ti ti scentesci
- che lê o/a scentesse
- che niatri scentescimo
- che viatri scentesci
- che lô scentessan
Cond.
- mi scentieiva/scentiæ
- ti ti scentiësci
- lê o/a scentieiva/scentiæ
- niatri scentiëscimo
- viatri scentiësci
- lô scentieivan/scentiæn
Imper.
- scenta ti
- ch’o/a scente lê
- scentemmo niatri
- scentæ viatri
- scentan lô
spaî
Part. pass. spaio
Ger. spaindo
Ind.
Pres.
- mi spaiscio
- ti ti spaisci
- lê o/a spaisce
- niatri spaimmo/spaimo
- viatri spaî
- lô spaiscian
Impf.
- mi spaiva
- ti ti spaivi
- lê o/a spaiva
- niatri spaivimo
- viatri spaivi
- lô spaivan
Fut.
- mi spaiò
- ti ti spaiæ
- lê o/a spaià
- niatri spaiemo
- viatri spaiei
- lô spaian
Conz.
Pres.
- che mi spaisce
- che ti ti spaisci
- che lê o/a spaisce
- che niatri spaimmo/spaimo
- che viatri spaî
- che lô spaiscian
Impf.
- che mi spaisse
- che ti ti spaisci
- che lê o/a spaisse
- che niatri spaiscimo
- che viatri spaisci
- che lô spaissan
Cond.
- mi spaieiva/spaiæ
- ti ti spaiësci
- lê o/a spaieiva/spaiæ
- niatri spaiëscimo
- viatri spaiësci
- lô spaieivan/spaiæn
Imper.
- spaisci ti
- ch’o/a spaisce lê
- spaimmo/spaimo niatri
- spaî viatri
- spaiscian lô