Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

spegnere

v.tr.
  1. interrompere la combustione

    asmortâ [azmurˈtaː]

    Exempi

    è tutto il giorno che i vigili del fuoco provano a spegnere l’incendio

    l’é tutt’ancheu che i pompê preuvan à asmortâ l’inçendio

  2. interrompere il funzionamento

    asmortâ [azmurˈtaː]

    Exempi

    chi ha spento il televisore?

    chi l’é ch’o l’à asmòrto a televixon?

  3. placare un bisogno

    fâ scentâ [ˈfaː ʃeŋˈtaː]

    fâ passâ [ˈfaː paˈsaː]

    asmortâ [azmurˈtaː]

    Exempi

    qualche bicchier d’acqua mi spegnerà la sete

    dötrei gòtti d’ægua me faian scentâ a sæ

  4. saldare

    serrâ [seˈraː]

    Exempi

    finalmente abbiamo spento l’ipoteca sulla nostra casa

    dòppo tanto emmo serrou l’ipoteca in sciâ nòstra casa

v.pron.
  1. cessare di bruciare

    asmortâse [azmurˈtaːse]

    Exempi

    se c’è vento e lasci la finestra aperta, il fornello della cucina si spegne

    se gh’é do vento e ti lasci o barcon averto, o feugo da coxiña o s’asmòrta

  2. cessare di funzionare

    asmortâse [azmurˈtaːse]

    Exempi

    all’improvviso si sono spente le luci e si è sentito un boato

    tutt’assemme s’é asmòrto e luxe e s’é sentio un tron

  3. venir meno

    scentâ [ʃeŋˈtaː]

    Exempi

    l’entusiasmo si è spento

    l’entuxasmo o l’é scentou

  4. cessare di vivere

    mancâ [maŋˈkaː]

    passâ avanti [paˈsaː aˈvaŋti]

    Exempi

    il signor Schenone si è spento domenica sera

    o sciô Schenon o l’é mancou domenega a-a seia

Polirematiche

Coniugaçioin

asmortâ

Part. pass. asmòrto/asmortou

Ger. asmortando

Ind.
Pres.
  1. mi asmòrto
  2. ti t’asmòrti
  3. lê o/a l’asmòrta
  4. niatri asmortemmo
  5. viatri asmortæ
  6. lô asmòrtan
Impf.
  1. mi asmortava
  2. ti t’asmortavi
  3. lê o/a l’asmortava
  4. niatri asmortavimo
  5. viatri asmortavi
  6. lô asmortavan
Fut.
  1. mi asmortiò
  2. ti t’asmortiæ
  3. lê o/a l’asmortià
  4. niatri asmortiemo
  5. viatri asmortiei
  6. lô asmortian
Conz.
Pres.
  1. che mi asmòrte
  2. che ti t’asmòrti
  3. che lê o/a l’asmòrte
  4. che niatri asmortemmo
  5. che viatri asmortæ
  6. che lô asmòrtan
Impf.
  1. che mi asmortesse
  2. che ti t’asmortesci
  3. che lê o/a l’asmortesse
  4. che niatri asmortescimo
  5. che viatri asmortesci
  6. che lô asmortessan
Cond.
  1. mi asmortieiva/asmortiæ
  2. ti t’asmortiësci
  3. lê o/a l’asmortieiva/asmortiæ
  4. niatri asmortiëscimo
  5. viatri asmortiësci
  6. lô asmortieivan/asmortiæn
Imper.
  1. asmòrta ti
  2. ch’o/a l’asmòrte lê
  3. asmortemmo niatri
  4. asmortæ viatri
  5. asmòrtan lô

Part. pass. fæto

Ger. fando/faxendo

Ind.
Pres.
  1. mi fasso
  2. ti ti fæ
  3. lê o/a fa
  4. niatri femmo
  5. viatri fæ
  6. lô fan
Impf.
  1. mi fava/faxeiva
  2. ti ti favi/faxeivi
  3. lê o/a fava/faxeiva
  4. niatri favimo/faxeivimo
  5. viatri favi/faxeivi
  6. lô favan/faxeivan
Fut.
  1. mi faiò
  2. ti ti faiæ
  3. lê o/a faià
  4. niatri faiemo
  5. viatri faiei
  6. lô faian
Conz.
Pres.
  1. che mi fasse
  2. che ti ti fasci
  3. che lê o/a fasse
  4. che niatri femmo
  5. che viatri fæ
  6. che lô fassan
Impf.
  1. che mi fesse
  2. che ti ti fesci
  3. che lê o/a fesse
  4. che niatri fescimo
  5. che viatri fesci
  6. che lô fessan
Cond.
  1. mi faieiva/faiæ
  2. ti ti faiësci
  3. lê o/a faieiva/faiæ
  4. niatri faiëscimo
  5. viatri faiësci
  6. lô faieivan/faiæn
Imper.
  1. fanni ti
  2. ch’o/a fasse lê
  3. femmo niatri
  4. fæ viatri
  5. fassan lô
mancâ

Part. pass. mancou

Ger. mancando

Ind.
Pres.
  1. mi manco
  2. ti ti manchi
  3. lê o/a manca
  4. niatri manchemmo
  5. viatri mancæ
  6. lô mancan
Impf.
  1. mi mancava
  2. ti ti mancavi
  3. lê o/a mancava
  4. niatri mancavimo
  5. viatri mancavi
  6. lô mancavan
Fut.
  1. mi manchiò
  2. ti ti manchiæ
  3. lê o/a manchià
  4. niatri manchiemo
  5. viatri manchiei
  6. lô manchian
Conz.
Pres.
  1. che mi manche
  2. che ti ti manchi
  3. che lê o/a manche
  4. che niatri manchemmo
  5. che viatri mancæ
  6. che lô mancan
Impf.
  1. che mi manchesse
  2. che ti ti manchesci
  3. che lê o/a manchesse
  4. che niatri manchescimo
  5. che viatri manchesci
  6. che lô manchessan
Cond.
  1. mi manchieiva/manchiæ
  2. ti ti manchiësci
  3. lê o/a manchieiva/manchiæ
  4. niatri manchiëscimo
  5. viatri manchiësci
  6. lô manchieivan/manchiæn
Imper.
  1. manca ti
  2. ch’o/a manche lê
  3. manchemmo niatri
  4. mancæ viatri
  5. mancan lô
passâ

Part. pass. passou

Ger. passando

Ind.
Pres.
  1. mi passo
  2. ti ti passi
  3. lê o/a passa
  4. niatri passemmo
  5. viatri passæ
  6. lô passan
Impf.
  1. mi passava
  2. ti ti passavi
  3. lê o/a passava
  4. niatri passavimo
  5. viatri passavi
  6. lô passavan
Fut.
  1. mi passiò
  2. ti ti passiæ
  3. lê o/a passià
  4. niatri passiemo
  5. viatri passiei
  6. lô passian
Conz.
Pres.
  1. che mi passe
  2. che ti ti passi
  3. che lê o/a passe
  4. che niatri passemmo
  5. che viatri passæ
  6. che lô passan
Impf.
  1. che mi passesse
  2. che ti ti passesci
  3. che lê o/a passesse
  4. che niatri passescimo
  5. che viatri passesci
  6. che lô passessan
Cond.
  1. mi passieiva/passiæ
  2. ti ti passiësci
  3. lê o/a passieiva/passiæ
  4. niatri passiëscimo
  5. viatri passiësci
  6. lô passieivan/passiæn
Imper.
  1. passa ti
  2. ch’o/a passe lê
  3. passemmo niatri
  4. passæ viatri
  5. passan lô
serrâ

Part. pass. serrou

Ger. serrando

Ind.
Pres.
  1. mi særo
  2. ti ti særi
  3. lê o/a særa
  4. niatri serremmo
  5. viatri serræ
  6. lô særan
Impf.
  1. mi serrava
  2. ti ti serravi
  3. lê o/a serrava
  4. niatri serravimo
  5. viatri serravi
  6. lô serravan
Fut.
  1. mi serriò
  2. ti ti serriæ
  3. lê o/a serrià
  4. niatri serriemo
  5. viatri serriei
  6. lô serrian
Conz.
Pres.
  1. che mi sære
  2. che ti ti særi
  3. che lê o/a sære
  4. che niatri serremmo
  5. che viatri serræ
  6. che lô særan
Impf.
  1. che mi serresse
  2. che ti ti serresci
  3. che lê o/a serresse
  4. che niatri serrescimo
  5. che viatri serresci
  6. che lô serressan
Cond.
  1. mi serrieiva/serriæ
  2. ti ti serriësci
  3. lê o/a serrieiva/serriæ
  4. niatri serriëscimo
  5. viatri serriësci
  6. lô serrieivan/serriæn
Imper.
  1. særa ti
  2. ch’o/a sære lê
  3. serremmo niatri
  4. serræ viatri
  5. særan lô