viaggiare
v.intr.
-
spostarsi verso un altro luogo viægiâ [vjɛːˈdʒaː]
Exempi
la luce viaggia a trecentomila chilometri al secondo
a luxe a viægia à trexentomia chillòmetri a-o segondo
Arregòrdi
Per influsso dell’italiano è sempre più comune la forma viaggiâ [vjaˈdʒaː], soprattutto nelle aree urbane dove ha spesso maggior diffusione.
Coniugaçioin
viægiâ
Part. pass. viægiou
Ger. viægiando
Ind.
Pres.
- mi viægio
- ti ti viægi
- lê o/a viægia
- niatri viægemmo
- viatri viægiæ
- lô viægian
Impf.
- mi viægiava
- ti ti viægiavi
- lê o/a viægiava
- niatri viægiavimo
- viatri viægiavi
- lô viægiavan
Fut.
- mi viægiò
- ti ti viægiæ
- lê o/a viægià
- niatri viægiemo
- viatri viægiei
- lô viægian
Conz.
Pres.
- che mi viæge
- che ti ti viægi
- che lê o/a viæge
- che niatri viægemmo
- che viatri viægiæ
- che lô viægian
Impf.
- che mi viægesse
- che ti ti viægesci
- che lê o/a viægesse
- che niatri viægescimo
- che viatri viægesci
- che lô viægessan
Cond.
- mi viægieiva/viægiæ
- ti ti viægiësci
- lê o/a viægieiva/viægiæ
- niatri viægiëscimo
- viatri viægiësci
- lô viægieivan/viægiæn
Imper.
- viægia ti
- ch’o/a viæge lê
- viægemmo niatri
- viægiæ viatri
- viægian lô