Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE: dizionario italiano-genovese

pagare

v.tr.
  1. corrispondere denaro per qcs.

    pagâ [paˈɡaː]

    Esempi

    bisogna ancora pagare il conto dell’albergo

    gh’é ancon da pagâ o conto de l’albergo

  2. corrispondere denaro per qcs., con enfasi sull’importo

    pagâ [paˈɡaː]

    piggiâ pe qcs. [piˈdʒaː pe]

    voei pe qcs. [ˈvwej pe]

    ciammâ pe qcs. [tʃaˈmaː pe]

    dâ pe qcs. [ˈdaː pe]

    Esempi

    quanto hai pagato quella scultura?

    quante t’an piggiou pe quella scurtua?

    per la vacanza in crociera ho pagato 6.000€ all’agenzia di viaggi

    pe-a vacansa in croxea l’agençia de viægi a m’à piggiou 6.000€

  3. espiare una colpa

    pagâ [paˈɡaː]

    Esempi

    ha pagato per i suoi errori di gioventù

    o l’à pagou pe-i seu ari de zoventù

Note

Il verbo “pagare”, quando l’enfasi è sull’importo, si può rendere – oltre che con il verbo pagâ – anche con formule tipicamente genovesi che richiedono una revisione sintattica del periodo. L’italiano “ho pagato 1€” potrà quindi essere reso con m’an piggiou 1€, an vosciuo 1€, m’an ciammou 1€ o gh’ò dæto 1€.

Esistono sottili differenze d’uso tra queste forme. La costruzione con è prevalentemente utilizzata per il pagamento di beni tangibili (gh’ò dæto 5.000€ pe-a machina), mentre le altre sono preferite per servizi o beni intangibili (m’an piggiou 150€ pe estraime un dente).

pagarla

v.procompl.
  1. subire le conseguenze negative di un’azione

    pagâla [paˈɡaːla]

    corrîghe [kuˈriːɡe]

    Esempi

    pensavate di farla franca, invece l’avete pagata con l’espulsione

    pensavi de fâla netta, incangio l’ei pagâ con l’espulscion

Polirematiche

Coniugazioni

ciammâ

Part. pass. ciammou

Ger. ciammando

Ind.
Pres.
  1. mi ciammo
  2. ti ti ciammi
  3. lê o/a ciamma
  4. niatri ciammemmo
  5. viatri ciammæ
  6. lô ciamman
Impf.
  1. mi ciammava
  2. ti ti ciammavi
  3. lê o/a ciammava
  4. niatri ciammavimo
  5. viatri ciammavi
  6. lô ciammavan
Fut.
  1. mi ciammiò
  2. ti ti ciammiæ
  3. lê o/a ciammià
  4. niatri ciammiemo
  5. viatri ciammiei
  6. lô ciammian
Cong.
Pres.
  1. che mi ciamme
  2. che ti ti ciammi
  3. che lê o/a ciamme
  4. che niatri ciammemmo
  5. che viatri ciammæ
  6. che lô ciamman
Impf.
  1. che mi ciammesse
  2. che ti ti ciammesci
  3. che lê o/a ciammesse
  4. che niatri ciammescimo
  5. che viatri ciammesci
  6. che lô ciammessan
Cond.
  1. mi ciammieiva/ciammiæ
  2. ti ti ciammiësci
  3. lê o/a ciammieiva/ciammiæ
  4. niatri ciammiëscimo
  5. viatri ciammiësci
  6. lô ciammieivan/ciammiæn
Imper.
  1. ciamma ti
  2. ch’o/a ciamme lê
  3. ciammemmo niatri
  4. ciammæ viatri
  5. ciamman lô
corrî

Part. pass. corrio/corso

Ger. corrindo

Ind.
Pres.
  1. mi coro
  2. ti ti cori
  3. lê o/a core
  4. niatri corrimmo
  5. viatri corrî
  6. lô coran
Impf.
  1. mi corriva
  2. ti ti corrivi
  3. lê o/a corriva
  4. niatri corrivimo
  5. viatri corrivi
  6. lô corrivan
Fut.
  1. mi corriò
  2. ti ti corriæ
  3. lê o/a corrià
  4. niatri corriemo
  5. viatri corriei
  6. lô corrian
Cong.
Pres.
  1. che mi core
  2. che ti ti cori
  3. che lê o/a core
  4. che niatri corrimmo
  5. che viatri corrî
  6. che lô coran
Impf.
  1. che mi corrisse
  2. che ti ti corrisci
  3. che lê o/a corrisse
  4. che niatri corriscimo
  5. che viatri corrisci
  6. che lô corrissan
Cond.
  1. mi corrieiva/corriæ
  2. ti ti corriësci
  3. lê o/a corrieiva/corriæ
  4. niatri corriëscimo
  5. viatri corriësci
  6. lô corrieivan/corriæn
Imper.
  1. cori ti
  2. ch’o/a core lê
  3. corrimmo niatri
  4. corrî viatri
  5. coran lô

Part. pass. dæto

Ger. dando

Ind.
Pres.
  1. mi daggo
  2. ti ti dæ
  3. lê o/a dà
  4. niatri demmo
  5. viatri dæ
  6. lô dan
Impf.
  1. mi dava
  2. ti ti davi
  3. lê o/a dava
  4. niatri davimo
  5. viatri davi
  6. lô davan
Fut.
  1. mi daiò
  2. ti ti daiæ
  3. lê o/a daià
  4. niatri daiemo
  5. viatri daiei
  6. lô daian
Cong.
Pres.
  1. che mi dagghe
  2. che ti ti dagghi
  3. che lê o/a dagghe
  4. che niatri demmo
  5. che viatri dæ
  6. che lô daggan
Impf.
  1. che mi desse
  2. che ti ti desci
  3. che lê o/a desse
  4. che niatri descimo
  5. che viatri desci
  6. che lô dessan
Cond.
  1. mi daieiva/daiæ
  2. ti ti daiësci
  3. lê o/a daieiva/daiæ
  4. niatri daiëscimo
  5. viatri daiësci
  6. lô daieivan/daiæn
Imper.
  1. danni ti
  2. ch’o/a dagghe lê
  3. demmo niatri
  4. dæ viatri
  5. daggan lô
pagâ

Part. pass. pagou

Ger. pagando

Ind.
Pres.
  1. mi pago
  2. ti ti paghi
  3. lê o/a paga
  4. niatri paghemmo
  5. viatri pagæ
  6. lô pagan
Impf.
  1. mi pagava
  2. ti ti pagavi
  3. lê o/a pagava
  4. niatri pagavimo
  5. viatri pagavi
  6. lô pagavan
Fut.
  1. mi paghiò
  2. ti ti paghiæ
  3. lê o/a paghià
  4. niatri paghiemo
  5. viatri paghiei
  6. lô paghian
Cong.
Pres.
  1. che mi paghe
  2. che ti ti paghi
  3. che lê o/a paghe
  4. che niatri paghemmo
  5. che viatri pagæ
  6. che lô pagan
Impf.
  1. che mi paghesse
  2. che ti ti paghesci
  3. che lê o/a paghesse
  4. che niatri paghescimo
  5. che viatri paghesci
  6. che lô paghessan
Cond.
  1. mi paghieiva/paghiæ
  2. ti ti paghiësci
  3. lê o/a paghieiva/paghiæ
  4. niatri paghiëscimo
  5. viatri paghiësci
  6. lô paghieivan/paghiæn
Imper.
  1. paga ti
  2. ch’o/a paghe lê
  3. paghemmo niatri
  4. pagæ viatri
  5. pagan lô
piggiâ

Part. pass. piggiou

Ger. piggiando

Ind.
Pres.
  1. mi piggio
  2. ti ti piggi
  3. lê o/a piggia
  4. niatri piggemmo
  5. viatri piggiæ
  6. lô piggian
Impf.
  1. mi piggiava
  2. ti ti piggiavi
  3. lê o/a piggiava
  4. niatri piggiavimo
  5. viatri piggiavi
  6. lô piggiavan
Fut.
  1. mi piggiò
  2. ti ti piggiæ
  3. lê o/a piggià
  4. niatri piggiemo
  5. viatri piggiei
  6. lô piggian
Cong.
Pres.
  1. che mi pigge
  2. che ti ti piggi
  3. che lê o/a pigge
  4. che niatri piggemmo
  5. che viatri piggiæ
  6. che lô piggian
Impf.
  1. che mi piggesse
  2. che ti ti piggesci
  3. che lê o/a piggesse
  4. che niatri piggescimo
  5. che viatri piggesci
  6. che lô piggessan
Cond.
  1. mi piggieiva/piggiæ
  2. ti ti piggiësci
  3. lê o/a piggieiva/piggiæ
  4. niatri piggiëscimo
  5. viatri piggiësci
  6. lô piggieivan/piggiæn
Imper.
  1. piggia ti
  2. ch’o/a pigge lê
  3. piggemmo niatri
  4. piggiæ viatri
  5. piggian lô
voei

Part. pass. vosciuo

Ger. voendo

Ind.
Pres.
  1. mi veuggio
  2. ti ti veu
  3. lê o/a veu
  4. niatri voemmo/voemo
  5. viatri voei
  6. lô veuan
Impf.
  1. mi voeiva
  2. ti ti voeivi
  3. lê o/a voeiva
  4. niatri voeivimo
  5. viatri voeivi
  6. lô voeivan
Fut.
  1. mi vorriò
  2. ti ti vorriæ
  3. lê o/a vorrià
  4. niatri vorriemo
  5. viatri vorriei
  6. lô vorrian
Cong.
Pres.
  1. che mi veugge
  2. che ti ti veuggi
  3. che lê o/a veugge
  4. che niatri voemmo/voemo
  5. che viatri voei
  6. che lô veuggian/veuan
Impf.
  1. che mi voesse/voëse
  2. che ti ti voesci/voësci
  3. che lê o/a voesse/voëse
  4. che niatri voescimo/voëscimo
  5. che viatri voesci/voësci
  6. che lô voessan/voësan
Cond.
  1. mi vorrieiva/vorriæ
  2. ti ti vorriësci
  3. lê o/a vorrieiva/vorriæ
  4. niatri vorriëscimo
  5. viatri vorriësci
  6. lô vorrieivan/vorriæn
Imper.
  1. veuggi ti
  2. ch’o/a veugge lê
  3. voemmo/voemo niatri
  4. voei viatri
  5. veuggian lô