addossare
v.tr.
-
addossâ [aduˈsaː]
Coniugaçioin
addossâ
Part. pass. addossou
Ger. addossando
Ind.
Pres.
- mi addòsso
- ti t’addòssi
- lê o/a l’addòssa
- niatri addossemmo
- viatri addossæ
- lô addòssan
Impf.
- mi addossava
- ti t’addossavi
- lê o/a l’addossava
- niatri addossavimo
- viatri addossavi
- lô addossavan
Fut.
- mi addossiò
- ti t’addossiæ
- lê o/a l’addossià
- niatri addossiemo
- viatri addossiei
- lô addossian
Conz.
Pres.
- che mi addòsse
- che ti t’addòssi
- che lê o/a l’addòsse
- che niatri addossemmo
- che viatri addossæ
- che lô addòssan
Impf.
- che mi addossesse
- che ti t’addossesci
- che lê o/a l’addossesse
- che niatri addossescimo
- che viatri addossesci
- che lô addossessan
Cond.
- mi addossieiva/addossiæ
- ti t’addossiësci
- lê o/a l’addossieiva/addossiæ
- niatri addossiëscimo
- viatri addossiësci
- lô addossieivan/addossiæn
Imper.
- addòssa ti
- ch’o/a l’addòsse lê
- addossemmo niatri
- addossæ viatri
- addòssan lô