DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
arrivo
s. m.
-
l’arrivare (qcs. ò qcn.) arrivâ verbo
[ariˈvaː] l’arrivo del treno è previsto per mezzogiorno
se prevedde che o treno o l’arrivià pe mëzogiorno
-
ciò che è arrivato (qcs. ò qcn.) arrivâ verbo
[ariˈvaː] tra gli arrivi di oggi ci sono molti turisti stranieri
tra e gente ch’en arrivæ ancheu gh’é tanti turisti foresti
-
punto finale di un percorso fin fem.
[ˈfiŋ] mancavano solo due chilometri all’arrivo
mancava solo doî chillòmetri a-a fin
Coniugazioni
arrivâ
Indicativo
Presente
- mi arrivo
- ti t’arrivi
- lê o/a l’arriva
- niatri arrivemmo
- viatri arrivæ
- liatri arrivan
Imperfetto
- mi arrivava
- ti t’arrivavi
- lê o/a l’arrivava
- niatri arrivavimo
- viatri arrivavi
- liatri arrivavan
Futuro
- mi arriviò
- ti t’arriviæ
- lê o/a l’arrivià
- niatri arriviemo
- viatri arriviei
- liatri arrivian
Congiuntivo
Presente
- che mi arrive
- che ti t’arrivi
- che lê o/a l’arrive
- che niatri arrivemmo
- che viatri arrivæ
- che liatri arrivan
Imperfetto
- che mi arrivesse
- che ti t’arrivesci
- che lê o/a l’arrivesse
- che niatri arrivescimo
- che viatri arrivesci
- che liatri arrivessan
Condizionale
- mi arrivieiva/arriviæ
- ti t’arriviësci
- lê o/a l’arrivieiva/arriviæ
- niatri arriviëscimo
- viatri arriviësci
- liatri arrivieivan/arriviæn
Imperativo
- arriva ti!
- arrivemmo niatri!
- arrivæ viatri!
Participio passato
- m. s. arrivou
- m. p. arrivæ
- f. s. arrivâ
- f. p. arrivæ
Gerundio
- arrivando
Declinazioni
| f. s | f. p |
|---|---|
| fin | fin |
Polirematiche
→ in arrivo.