Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

guardare

v. tr.
  1. fissare lo sguardo su qcs.

    ammiâ [aˈmjaː] (var. miâ)1

    guarda, un delfino!

    ammia, un drafin!

    guardare gli oggetti esposti in un museo

    ammiâ i oggetti in espoxiçion inte un museo

    guardami negli occhi mentre ti parlo!

    ammiime inti euggi quande te parlo!

  2. considerare, tener conto di

    ammiâ [aˈmjaː] (var. miâ)1

    guardate la situazione dal mio punto di vista

    ammiæ a scituaçion da-o mæ ponto de vista

  3. seguire una trasmissione o spettacolo

    vedde [ˈvedˑe]

    perché stasera non ci vediamo un film?

    staseia porriëscimo veddise un cine, cöse ti ne dixi?

  4. proteggere, preservare

    avvardâ [avarˈdaː]

    proteze [pruˈteːze]

    guardare una persona da un pericolo

    avvardâ unna persoña da un reisego

v. intr.
  1. controllare

    ammiâ [aˈmjaː] (var. miâ)1

    hai guardato se la finestra è ben chiusa?

    t’æ ammiou che o barcon o segge ben serrou?

  2. badare, fare attenzione

    ammiâ [aˈmjaː] (var. miâ)1

    guardate di studiare un po’ di più

    ammiæ de studiâ un pö de ciù

  3. seguito da “da” + infinito: astenersi, proteggersi

    avvardâse [avarˈdaːse]

    guardati bene dal fidarti di chi non conosci

    avvardite ben da-o fiâte de chi no ti conosci

    guardatevi dalle strade poco illuminate di notte

    avvardæve da-e stradde pöco inluminæ de neutte

Pe saveine de ciù

1. Pròstexi de [a]- in verbi e sostantivi

In zeneise a pròstexi – saiva à dî l’azzonta in poxiçion iniçiale – de unna vocale [a]- a l’é assæ frequente inte tante forme verbale. Sti verbi peuan donca presentâse co-a doggia forma, pe exempio: arregordâ [areɡurˈdaː] ~ regordâ [reɡurˈdaː]; addeuviâ [adøːˈvjaː] ~ deuviâ [døːˈvjaː]; allevâ [aleˈvaː] ~ levâ [leˈvaː]; ammiâ [aˈmjaː] ~ miâ [ˈmjaː]; arrecheugge [areˈkødʒˑe] ~ recheugge [reˈkødʒˑe]. Ben che in origine sto fenòmeno o poeiva avei unna fonçion intenscificativa, inta prattica tutte doe e forme – con ò sensa a vocale iniçiale – en equivalente e no compòrta nisciuña variaçion de scignificato. O fenòmeno o l’interessa ascì çerti sostantivi deverbali, comme arregòrdo [areˈɡɔːrdu] ~ regòrdo [reˈɡɔːrdu], allevamacce [ale(ː)vaˈmatʃˑe] ~ levamacce [ale(ː)vaˈmatʃˑe] ò arrecuggeita [arekyˈdʒejta] ~ recuggeita [rekyˈdʒejta]. Anche inte sti caxi, pe-o sòlito e doe forme no implican de differense de scignificato. Into DEIZE, e forme con ò sensa pròstexi de [a]- en lemmatizzæ inta forma consciderâ ciù frequente inte l’uso generale.

Coniugaçioin

ammiâ

Indicativo

Presente

  1. mi ammio
  2. ti t’ammii
  3. o/a l’ammia
  4. niatri ammiemmo/ammiemo
  5. viatri ammiæ
  6. liatri ammian

Imperfetto

  1. mi ammiava
  2. ti t’ammiavi
  3. o/a l’ammiava
  4. niatri ammiavimo
  5. viatri ammiavi
  6. liatri ammiavan

Futuo

  1. mi ammiò
  2. ti t’ammiæ
  3. o/a l’ammià
  4. niatri ammiemo
  5. viatri ammiei
  6. liatri ammian

Conzontivo

Presente

  1. che mi ammie
  2. che ti t’ammii
  3. che lê o/a l’ammie
  4. che niatri ammiemmo/ammiemo
  5. che viatri ammiæ
  6. che liatri ammian

Imperfetto

  1. che mi ammiesse
  2. che ti t’ammiesci
  3. che lê o/a l’ammiesse
  4. che niatri ammiescimo
  5. che viatri ammiesci
  6. che liatri ammiessan

Condiçionale

  1. mi ammieiva/ammiæ
  2. ti t’ammiësci
  3. o/a l’ammieiva/ammiæ
  4. niatri ammiëscimo
  5. viatri ammiësci
  6. liatri ammieivan/ammiæn

Imperativo

  1. ammia ti!
  2. ammiemmo/ammiemo niatri!
  3. ammiæ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. ammiou
  2. m. p. ammiæ
  3. f. s. ammiâ
  4. f. p. ammiæ

Gerundio

  1. ammiando
avvardâ

Indicativo

Presente

  1. mi avvardo
  2. ti t’avvardi
  3. o/a l’avvarda
  4. niatri avvardemmo
  5. viatri avvardæ
  6. liatri avvardan

Imperfetto

  1. mi avvardava
  2. ti t’avvardavi
  3. o/a l’avvardava
  4. niatri avvardavimo
  5. viatri avvardavi
  6. liatri avvardavan

Futuo

  1. mi avvardiò
  2. ti t’avvardiæ
  3. o/a l’avvardià
  4. niatri avvardiemo
  5. viatri avvardiei
  6. liatri avvardian

Conzontivo

Presente

  1. che mi avvarde
  2. che ti t’avvardi
  3. che lê o/a l’avvarde
  4. che niatri avvardemmo
  5. che viatri avvardæ
  6. che liatri avvardan

Imperfetto

  1. che mi avvardesse
  2. che ti t’avvardesci
  3. che lê o/a l’avvardesse
  4. che niatri avvardescimo
  5. che viatri avvardesci
  6. che liatri avvardessan

Condiçionale

  1. mi avvardieiva/avvardiæ
  2. ti t’avvardiësci
  3. o/a l’avvardieiva/avvardiæ
  4. niatri avvardiëscimo
  5. viatri avvardiësci
  6. liatri avvardieivan/avvardiæn

Imperativo

  1. avvarda ti!
  2. avvardemmo niatri!
  3. avvardæ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. avvardou
  2. m. p. avvardæ
  3. f. s. avvardâ
  4. f. p. avvardæ

Gerundio

  1. avvardando
proteze

Indicativo

Presente

  1. mi protezo
  2. ti ti protezi
  3. o/a proteze
  4. niatri protezzemmo
  5. viatri protezzei
  6. liatri protezan

Imperfetto

  1. mi protezzeiva
  2. ti ti protezzeivi
  3. o/a protezzeiva
  4. niatri protezzeivimo
  5. viatri protezzeivi
  6. liatri protezzeivan

Futuo

  1. mi protezziò
  2. ti ti protezziæ
  3. o/a protezzià
  4. niatri protezziemo
  5. viatri protezziei
  6. liatri protezzian

Conzontivo

Presente

  1. che mi proteze
  2. che ti ti protezi
  3. che lê o/a proteze
  4. che niatri protezzemmo
  5. che viatri protezzei
  6. che liatri protezan

Imperfetto

  1. che mi protezzesse
  2. che ti ti protezzesci
  3. che lê o/a protezzesse
  4. che niatri protezzescimo
  5. che viatri protezzesci
  6. che liatri protezzessan

Condiçionale

  1. mi protezzieiva/protezziæ
  2. ti ti protezziësci
  3. o/a protezzieiva/protezziæ
  4. niatri protezziëscimo
  5. viatri protezziësci
  6. liatri protezzieivan/protezziæn

Imperativo

  1. protezi ti!
  2. protezzemmo niatri!
  3. protezzei viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. protezzuo/protetto
  2. m. p. protezzui/protetti
  3. f. s. protezzua/protetta
  4. f. p. protezzue/protette

Gerundio

  1. protezzendo
vedde

Indicativo

Presente

  1. mi veddo
  2. ti ti veddi
  3. o/a vedde
  4. niatri veddemmo/vimmo
  5. viatri veddei
  6. liatri veddan

Imperfetto

  1. mi veddeiva
  2. ti ti veddeivi
  3. o/a veddeiva
  4. niatri veddeivimo
  5. viatri veddeivi
  6. liatri veddeivan

Futuo

  1. mi veddiò
  2. ti ti veddiæ
  3. o/a veddià
  4. niatri veddiemo
  5. viatri veddiei
  6. liatri veddian

Conzontivo

Presente

  1. che mi vedde
  2. che ti ti veddi
  3. che lê o/a vedde
  4. che niatri veddemmo
  5. che viatri veddei
  6. che liatri veddan

Imperfetto

  1. che mi veddesse
  2. che ti ti veddesci
  3. che lê o/a veddesse
  4. che niatri veddescimo
  5. che viatri veddesci
  6. che liatri veddessan

Condiçionale

  1. mi veddieiva/veddiæ
  2. ti ti veddiësci
  3. o/a veddieiva/veddiæ
  4. niatri veddiëscimo
  5. viatri veddiësci
  6. liatri veddieivan/veddiæn

Imperativo

  1. veddi ti!
  2. veddemmo niatri!
  3. veddei viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. visto
  2. m. p. visti
  3. f. s. vista
  4. f. p. viste

Gerundio

  1. veddendo

Polirematiche

guarda caso.