perdere la voce
loc.v.
-
ritrovarsi con la voce rauca vegnî röco [veˈɲiː ˈrɔːku]
Exempi
dopo aver urlato tutto il giorno, il maestro ha perso la voce e parlava a fatica
dòppo ch’o l’aiva criou tutto o giorno, o meistro o l’é vegnuo röco e o giaminava à parlâ
Coniugaçioin
vegnî
Part. pass. vegnuo
Ger. vegnindo
Ind.
Pres.
- mi vëgno
- ti ti vëgni
- lê o/a vëgne
- niatri vegnimmo
- viatri vegnî
- lô vëgnan
Impf.
- mi vegniva
- ti ti vegnivi
- lê o/a vegniva
- niatri vegnivimo
- viatri vegnivi
- lô vegnivan
Fut.
- mi vegniò
- ti ti vegniæ
- lê o/a vegnià
- niatri vegniemo
- viatri vegniei
- lô vegnian
Conz.
Pres.
- che mi vëgne
- che ti ti vëgni
- che lê o/a vëgne
- che niatri vegnimmo
- che viatri vegnî
- che lô vëgnan
Impf.
- che mi vegnisse
- che ti ti vegnisci
- che lê o/a vegnisse
- che niatri vegniscimo
- che viatri vegnisci
- che lô vegnissan
Cond.
- mi vegnieiva/vegniæ
- ti ti vegniësci
- lê o/a vegnieiva/vegniæ
- niatri vegniëscimo
- viatri vegniësci
- lô vegnieivan/vegniæn
Imper.
- vëgni ti
- ch’o/a vëgne lê
- vegnimmo niatri
- vegnî viatri
- vëgnan lô