Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

perdere la voce

loc. v.
  1. ritrovarsi con la voce rauca

    vegnî röco [veˈɲiː ˈrɔːku]

    dopo aver urlato tutto il giorno, il maestro ha perso la voce e parlava a fatica

    dòppo ch’o l’aiva criou tutto o giorno, o meistro o l’é vegnuo röco e o giaminava into parlâ

Coniugaçioin

vegnî

Indicativo

Presente

  1. mi vëgno
  2. ti ti vëgni
  3. o/a vëgne/ven
  4. niatri vegnimmo
  5. viatri vegnî
  6. liatri vëgnan

Imperfetto

  1. mi vegniva
  2. ti ti vegnivi
  3. o/a vegniva
  4. niatri vegnivimo
  5. viatri vegnivi
  6. liatri vegnivan

Futuo

  1. mi vegniò
  2. ti ti vegniæ
  3. o/a vegnià
  4. niatri vegniemo
  5. viatri vegniei
  6. liatri vegnian

Conzontivo

Presente

  1. che mi vëgne
  2. che ti ti vëgni
  3. che lê o/a vëgne
  4. che niatri vegnimmo
  5. che viatri vegnî
  6. che liatri vëgnan

Imperfetto

  1. che mi vegnisse
  2. che ti ti vegnisci
  3. che lê o/a vegnisse
  4. che niatri vegniscimo
  5. che viatri vegnisci
  6. che liatri vegnissan

Condiçionale

  1. mi vegnieiva/vegniæ
  2. ti ti vegniësci
  3. o/a vegnieiva/vegniæ
  4. niatri vegniëscimo
  5. viatri vegniësci
  6. liatri vegnieivan/vegniæn

Imperativo

  1. vëgni ti!
  2. vegnimmo niatri!
  3. vegnî viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. vegnuo
  2. m. p. vegnui
  3. f. s. vegnua
  4. f. p. vegnue

Gerundio

  1. vegnindo