Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

prendere

v.tr.
  1. afferrare o procurarsi qcs.

    piggiâ  [piˈdʒaː]

    Exempi

    è andato in cucina a prendere un’altra forchetta

    o l’é anæto in coxiña à piggiâ unn’atra forçiña

  2. imboccare una strada

    piggiâ  [piˈdʒaː]

    Exempi

    ci siamo persi perché abbiamo preso la strada sbagliata

    se semmo persci perché emmo piggiou unna stradda ch’a no l’anava ben

  3. usare un mezzo di trasporto

    piggiâ  [piˈdʒaː]

    Exempi

    prendo l’autobus ogni giorno per andare al lavoro

    piggio l’autobo tutti i giorni pe anâ in sciô travaggio

  4. procurarsi, comprare

    piggiâ  [piˈdʒaː]

    accattâ [akaˈtaː]

    Exempi

    se passi dal supermercato non dimenticarti di prendere il latte

    se ti passi da-o supermercou no stâ à ascordâte de piggiâ o læte

  5. ricevere passivamente qcs.

    piggiâ  [piˈdʒaː]

    acciappâ colloquiale  [atʃaˈpaː]

    Exempi

    mi sono preso una zuccata contro il soffitto

    m’ò piggiou unna succâ contra a soffita

  6. catturare

    acciappâ  [atʃaˈpaː]

    piggiâ  [piˈdʒaː]

    Exempi

    sono finalmente riusciti a prendere il delinquente

    dòppo tanto en arriescii à acciappâ o delinquente

  7. afferrare con forza

    piggiâ  [piˈdʒaː]

    abbrancâ  [abraŋˈkaː]

    acciappâ  [atʃaˈpaː]

    Exempi

    lo prese per la camicia e lo minacciò

    o l’à abbrancou pe-a marsciña e o l’à menassou

prendersela

v.procompl.
  1. offendersi

    piggiâsela (pe qcs.) [piˈdʒaːsela]

    patîghe (pe qcs.) [paˈtiːɡe]

    aveisela pe-a mâ (qcs.) [aˈvejsela pea ˈmaː]

    aveisela de pe-a mâ (qcs.) [aˈvejsela de pea ˈmaː]

    Exempi

    se l’è presa per quello scherzo

    o se l’à piggiâ pe quella burla

Polirematiche

Coniugaçioin

abbrancâ

Part. pass. abbrancou

Ger. abbrancando

Ind.
Pres.
  1. mi abbranco
  2. ti t’abbranchi
  3. lê o/a l’abbranca
  4. niatri abbranchemmo
  5. viatri abbrancæ
  6. lô abbrancan
Impf.
  1. mi abbrancava
  2. ti t’abbrancavi
  3. lê o/a l’abbrancava
  4. niatri abbrancavimo
  5. viatri abbrancavi
  6. lô abbrancavan
Fut.
  1. mi abbranchiò
  2. ti t’abbranchiæ
  3. lê o/a l’abbranchià
  4. niatri abbranchiemo
  5. viatri abbranchiei
  6. lô abbranchian
Conz.
Pres.
  1. che mi abbranche
  2. che ti t’abbranchi
  3. che lê o/a l’abbranche
  4. che niatri abbranchemmo
  5. che viatri abbrancæ
  6. che lô abbrancan
Impf.
  1. che mi abbranchesse
  2. che ti t’abbranchesci
  3. che lê o/a l’abbranchesse
  4. che niatri abbranchescimo
  5. che viatri abbranchesci
  6. che lô abbranchessan
Cond.
  1. mi abbranchieiva/abbranchiæ
  2. ti t’abbranchiësci
  3. lê o/a l’abbranchieiva/abbranchiæ
  4. niatri abbranchiëscimo
  5. viatri abbranchiësci
  6. lô abbranchieivan/abbranchiæn
Imper.
  1. abbranca ti
  2. ch’o/a l’abbranche lê
  3. abbranchemmo niatri
  4. abbrancæ viatri
  5. abbrancan lô
accattâ

Part. pass. accattou

Ger. accattando

Ind.
Pres.
  1. mi accatto
  2. ti t’accatti
  3. lê o/a l’accatta
  4. niatri accattemmo
  5. viatri accattæ
  6. lô accattan
Impf.
  1. mi accattava
  2. ti t’accattavi
  3. lê o/a l’accattava
  4. niatri accattavimo
  5. viatri accattavi
  6. lô accattavan
Fut.
  1. mi accattiò
  2. ti t’accattiæ
  3. lê o/a l’accattià
  4. niatri accattiemo
  5. viatri accattiei
  6. lô accattian
Conz.
Pres.
  1. che mi accatte
  2. che ti t’accatti
  3. che lê o/a l’accatte
  4. che niatri accattemmo
  5. che viatri accattæ
  6. che lô accattan
Impf.
  1. che mi accattesse
  2. che ti t’accattesci
  3. che lê o/a l’accattesse
  4. che niatri accattescimo
  5. che viatri accattesci
  6. che lô accattessan
Cond.
  1. mi accattieiva/accattiæ
  2. ti t’accattiësci
  3. lê o/a l’accattieiva/accattiæ
  4. niatri accattiëscimo
  5. viatri accattiësci
  6. lô accattieivan/accattiæn
Imper.
  1. accatta ti
  2. ch’o/a l’accatte lê
  3. accattemmo niatri
  4. accattæ viatri
  5. accattan lô
acciappâ

Part. pass. acciappou

Ger. acciappando

Ind.
Pres.
  1. mi acciappo
  2. ti t’acciappi
  3. lê o/a l’acciappa
  4. niatri acciappemmo
  5. viatri acciappæ
  6. lô acciappan
Impf.
  1. mi acciappava
  2. ti t’acciappavi
  3. lê o/a l’acciappava
  4. niatri acciappavimo
  5. viatri acciappavi
  6. lô acciappavan
Fut.
  1. mi acciappiò
  2. ti t’acciappiæ
  3. lê o/a l’acciappià
  4. niatri acciappiemo
  5. viatri acciappiei
  6. lô acciappian
Conz.
Pres.
  1. che mi acciappe
  2. che ti t’acciappi
  3. che lê o/a l’acciappe
  4. che niatri acciappemmo
  5. che viatri acciappæ
  6. che lô acciappan
Impf.
  1. che mi acciappesse
  2. che ti t’acciappesci
  3. che lê o/a l’acciappesse
  4. che niatri acciappescimo
  5. che viatri acciappesci
  6. che lô acciappessan
Cond.
  1. mi acciappieiva/acciappiæ
  2. ti t’acciappiësci
  3. lê o/a l’acciappieiva/acciappiæ
  4. niatri acciappiëscimo
  5. viatri acciappiësci
  6. lô acciappieivan/acciappiæn
Imper.
  1. acciappa ti
  2. ch’o/a l’acciappe lê
  3. acciappemmo niatri
  4. acciappæ viatri
  5. acciappan lô
avei

Part. pass. avuo

Ger. avendo

Ind.
Pres.
  1. mi ò
  2. ti t’æ
  3. lê o/a l’à
  4. niatri emmo
  5. viatri ei
  6. lô an
Impf.
  1. mi aveiva/aiva
  2. ti t’aveivi/aivi
  3. lê o/a l’aveiva/aiva
  4. niatri aveivimo/aivimo
  5. viatri aveivi/aivi
  6. lô aveivan/aivan
Fut.
  1. mi aviò
  2. ti t’aviæ
  3. lê o/a l’avià
  4. niatri aviemo
  5. viatri aviei
  6. lô avian
Conz.
Pres.
  1. che mi agge
  2. che ti t’aggi
  3. che lê o/a l’agge
  4. che niatri aggimo
  5. che viatri aggiæ/aggei
  6. che lô aggian
Impf.
  1. che mi avesse/aise
  2. che ti t’avesci/aisci
  3. che lê o/a l’avesse/aise
  4. che niatri avescimo/aiscimo
  5. che viatri avesci/aisci
  6. che lô avessan/aisan
Cond.
  1. mi avieiva/aviæ
  2. ti t’aviësci
  3. lê o/a l’avieiva/aviæ
  4. niatri aviëscimo
  5. viatri aviësci
  6. lô avieivan/aviæn
Imper.
  1. aggi ti
  2. ch’o/a l’agge lê
  3. aggimo niatri
  4. aggei/aggiæ viatri
  5. aggian lô
patî

Part. pass. patio

Ger. patindo

Ind.
Pres.
  1. mi patiscio
  2. ti ti patisci
  3. lê o/a patisce
  4. niatri patimmo
  5. viatri patî
  6. lô patiscian
Impf.
  1. mi pativa
  2. ti ti pativi
  3. lê o/a pativa
  4. niatri pativimo
  5. viatri pativi
  6. lô pativan
Fut.
  1. mi patiò
  2. ti ti patiæ
  3. lê o/a patià
  4. niatri patiemo
  5. viatri patiei
  6. lô patian
Conz.
Pres.
  1. che mi patisce
  2. che ti ti patisci
  3. che lê o/a patisce
  4. che niatri patimmo
  5. che viatri patî
  6. che lô patiscian
Impf.
  1. che mi patisse
  2. che ti ti patisci
  3. che lê o/a patisse
  4. che niatri patiscimo
  5. che viatri patisci
  6. che lô patissan
Cond.
  1. mi patieiva/patiæ
  2. ti ti patiësci
  3. lê o/a patieiva/patiæ
  4. niatri patiëscimo
  5. viatri patiësci
  6. lô patieivan/patiæn
Imper.
  1. patisci ti
  2. ch’o/a patisce lê
  3. patimmo niatri
  4. patî viatri
  5. patiscian lô
piggiâ

Part. pass. piggiou

Ger. piggiando

Ind.
Pres.
  1. mi piggio
  2. ti ti piggi
  3. lê o/a piggia
  4. niatri piggemmo
  5. viatri piggiæ
  6. lô piggian
Impf.
  1. mi piggiava
  2. ti ti piggiavi
  3. lê o/a piggiava
  4. niatri piggiavimo
  5. viatri piggiavi
  6. lô piggiavan
Fut.
  1. mi piggiò
  2. ti ti piggiæ
  3. lê o/a piggià
  4. niatri piggiemo
  5. viatri piggiei
  6. lô piggian
Conz.
Pres.
  1. che mi pigge
  2. che ti ti piggi
  3. che lê o/a pigge
  4. che niatri piggemmo
  5. che viatri piggiæ
  6. che lô piggian
Impf.
  1. che mi piggesse
  2. che ti ti piggesci
  3. che lê o/a piggesse
  4. che niatri piggescimo
  5. che viatri piggesci
  6. che lô piggessan
Cond.
  1. mi piggieiva/piggiæ
  2. ti ti piggiësci
  3. lê o/a piggieiva/piggiæ
  4. niatri piggiëscimo
  5. viatri piggiësci
  6. lô piggieivan/piggiæn
Imper.
  1. piggia ti
  2. ch’o/a pigge lê
  3. piggemmo niatri
  4. piggiæ viatri
  5. piggian lô