Council for Ligurian Linguistic Heritage

Ligurian Council

DEIZE

Italian-Ligurian (Genoese) dictionary

prendere

tr. v.
  1. afferrare o procurarsi qcs.

    piggiâ [piˈdʒaː]

    è andato in cucina a prendere un’altra forchetta

    o l’é anæto in coxiña à piggiâ unn’atra forçiña

  2. imboccare una strada

    piggiâ [piˈdʒaː]

    ci siamo persi perché abbiamo preso la strada sbagliata

    se semmo persci perché emmo piggiou unna stradda ch’a no l’anava ben

  3. usare un mezzo di trasporto

    piggiâ [piˈdʒaː]

    prendo l’autobus ogni giorno per andare al lavoro

    piggio l’autobo tutti i giorni pe anâ in sciô travaggio

  4. procurarsi, comprare

    piggiâ [piˈdʒaː]

    accattâ [akaˈtaː] (var. cattâ)

    se passi dal supermercato non dimenticarti di prendere il latte

    se ti passi da-o supermercou no stâ à ascordâte de piggiâ o læte

  5. ricevere passivamente qcs.

    piggiâ [piˈdʒaː]

    acciappâ [atʃaˈpaː] (var. ciappâ)

    mi sono preso una zuccata contro il soffitto

    m’ò piggiou unna succâ contra a soffita

  6. catturare

    acciappâ [atʃaˈpaː] (var. ciappâ)

    piggiâ [piˈdʒaː]

    sono finalmente riusciti a prendere il delinquente

    dòppo tanto en arriescii à acciappâ o delinquente

  7. afferrare con forza

    piggiâ [piˈdʒaː]

    abbrancâ [abraŋˈkaː]

    acciappâ [atʃaˈpaː] (var. ciappâ)

    lo prese per la camicia e lo minacciò

    o l’à abbrancou pe-a marsciña e o l’à menassou

prendersela

procompl. v.
  1. offendersi

    piggiâsela (pe qcs.) [piˈdʒaːsela]

    patîghe (pe qcs.) [paˈtiːɡe]

    aveisela pe-a mâ (qcs.) [aˈvejsela pea ˈmaː]

    aveisela de pe-a mâ (qcs.) [aˈvejsela de pea ˈmaː]

    se l’è presa per quello scherzo

    o se l’à piggiâ pe quella burla

Conjugations

abbrancâ

Indicative

Present

  1. mi abbranco
  2. ti t’abbranchi
  3. lê o/a l’abbranca
  4. niatri abbranchemmo
  5. viatri abbrancæ
  6. liatri abbrancan

Imperfect

  1. mi abbrancava
  2. ti t’abbrancavi
  3. lê o/a l’abbrancava
  4. niatri abbrancavimo
  5. viatri abbrancavi
  6. liatri abbrancavan

Future

  1. mi abbranchiò
  2. ti t’abbranchiæ
  3. lê o/a l’abbranchià
  4. niatri abbranchiemo
  5. viatri abbranchiei
  6. liatri abbranchian

Subjunctive

Present

  1. che mi abbranche
  2. che ti t’abbranchi
  3. che lê o/a l’abbranche
  4. che niatri abbranchemmo
  5. che viatri abbrancæ
  6. che liatri abbrancan

Imperfect

  1. che mi abbranchesse
  2. che ti t’abbranchesci
  3. che lê o/a l’abbranchesse
  4. che niatri abbranchescimo
  5. che viatri abbranchesci
  6. che liatri abbranchessan

Conditional

  1. mi abbranchieiva/abbranchiæ
  2. ti t’abbranchiësci
  3. lê o/a l’abbranchieiva/abbranchiæ
  4. niatri abbranchiëscimo
  5. viatri abbranchiësci
  6. liatri abbranchieivan/abbranchiæn

Imperative

  1. abbranca ti!
  2. abbranchemmo niatri!
  3. abbrancæ viatri!

Past participle

  1. m. s. abbrancou
  2. m. p. abbrancæ
  3. f. s. abbrancâ
  4. f. p. abbrancæ

Gerund

  1. abbrancando
accattâ

Indicative

Present

  1. mi accatto
  2. ti t’accatti
  3. lê o/a l’accatta
  4. niatri accattemmo
  5. viatri accattæ
  6. liatri accattan

Imperfect

  1. mi accattava
  2. ti t’accattavi
  3. lê o/a l’accattava
  4. niatri accattavimo
  5. viatri accattavi
  6. liatri accattavan

Future

  1. mi accattiò
  2. ti t’accattiæ
  3. lê o/a l’accattià
  4. niatri accattiemo
  5. viatri accattiei
  6. liatri accattian

Subjunctive

Present

  1. che mi accatte
  2. che ti t’accatti
  3. che lê o/a l’accatte
  4. che niatri accattemmo
  5. che viatri accattæ
  6. che liatri accattan

Imperfect

  1. che mi accattesse
  2. che ti t’accattesci
  3. che lê o/a l’accattesse
  4. che niatri accattescimo
  5. che viatri accattesci
  6. che liatri accattessan

Conditional

  1. mi accattieiva/accattiæ
  2. ti t’accattiësci
  3. lê o/a l’accattieiva/accattiæ
  4. niatri accattiëscimo
  5. viatri accattiësci
  6. liatri accattieivan/accattiæn

Imperative

  1. accatta ti!
  2. accattemmo niatri!
  3. accattæ viatri!

Past participle

  1. m. s. accattou
  2. m. p. accattæ
  3. f. s. accattâ
  4. f. p. accattæ

Gerund

  1. accattando
acciappâ

Indicative

Present

  1. mi acciappo
  2. ti t’acciappi
  3. lê o/a l’acciappa
  4. niatri acciappemmo
  5. viatri acciappæ
  6. liatri acciappan

Imperfect

  1. mi acciappava
  2. ti t’acciappavi
  3. lê o/a l’acciappava
  4. niatri acciappavimo
  5. viatri acciappavi
  6. liatri acciappavan

Future

  1. mi acciappiò
  2. ti t’acciappiæ
  3. lê o/a l’acciappià
  4. niatri acciappiemo
  5. viatri acciappiei
  6. liatri acciappian

Subjunctive

Present

  1. che mi acciappe
  2. che ti t’acciappi
  3. che lê o/a l’acciappe
  4. che niatri acciappemmo
  5. che viatri acciappæ
  6. che liatri acciappan

Imperfect

  1. che mi acciappesse
  2. che ti t’acciappesci
  3. che lê o/a l’acciappesse
  4. che niatri acciappescimo
  5. che viatri acciappesci
  6. che liatri acciappessan

Conditional

  1. mi acciappieiva/acciappiæ
  2. ti t’acciappiësci
  3. lê o/a l’acciappieiva/acciappiæ
  4. niatri acciappiëscimo
  5. viatri acciappiësci
  6. liatri acciappieivan/acciappiæn

Imperative

  1. acciappa ti!
  2. acciappemmo niatri!
  3. acciappæ viatri!

Past participle

  1. m. s. acciappou
  2. m. p. acciappæ
  3. f. s. acciappâ
  4. f. p. acciappæ

Gerund

  1. acciappando
avei

Indicative

Present

  1. mi ò
  2. ti t’æ
  3. lê o/a l’à
  4. niatri emmo
  5. viatri ei
  6. liatri an

Imperfect

  1. mi aveiva/aiva
  2. ti t’aveivi/aivi
  3. lê o/a l’aveiva/aiva
  4. niatri aveivimo/aivimo
  5. viatri aveivi/aivi
  6. liatri aveivan/aivan

Future

  1. mi aviò
  2. ti t’aviæ
  3. lê o/a l’avià
  4. niatri aviemo
  5. viatri aviei
  6. liatri avian

Subjunctive

Present

  1. che mi agge
  2. che ti t’aggi
  3. che lê o/a l’agge
  4. che niatri aggimo
  5. che viatri aggiæ/aggei
  6. che liatri aggian

Imperfect

  1. che mi avesse/aise
  2. che ti t’avesci/aisci
  3. che lê o/a l’avesse/aise
  4. che niatri avescimo/aiscimo
  5. che viatri avesci/aisci
  6. che liatri avessan/aisan

Conditional

  1. mi avieiva/aviæ
  2. ti t’aviësci
  3. lê o/a l’avieiva/aviæ
  4. niatri aviëscimo
  5. viatri aviësci
  6. liatri avieivan/aviæn

Imperative

  1. aggi ti!
  2. aggimo niatri!
  3. aggei/aggiæ viatri!

Past participle

  1. m. s. avuo
  2. m. p. avui
  3. f. s. avua
  4. f. p. avue

Gerund

  1. avendo
patî

Indicative

Present

  1. mi patiscio
  2. ti ti patisci
  3. lê o/a patisce
  4. niatri patimmo
  5. viatri patî
  6. liatri patiscian

Imperfect

  1. mi pativa
  2. ti ti pativi
  3. lê o/a pativa
  4. niatri pativimo
  5. viatri pativi
  6. liatri pativan

Future

  1. mi patiò
  2. ti ti patiæ
  3. lê o/a patià
  4. niatri patiemo
  5. viatri patiei
  6. liatri patian

Subjunctive

Present

  1. che mi patisce
  2. che ti ti patisci
  3. che lê o/a patisce
  4. che niatri patimmo
  5. che viatri patî
  6. che liatri patiscian

Imperfect

  1. che mi patisse
  2. che ti ti patisci
  3. che lê o/a patisse
  4. che niatri patiscimo
  5. che viatri patisci
  6. che liatri patissan

Conditional

  1. mi patieiva/patiæ
  2. ti ti patiësci
  3. lê o/a patieiva/patiæ
  4. niatri patiëscimo
  5. viatri patiësci
  6. liatri patieivan/patiæn

Imperative

  1. patisci ti!
  2. patimmo niatri!
  3. patî viatri!

Past participle

  1. m. s. patio
  2. m. p. patii
  3. f. s. patia
  4. f. p. patie

Gerund

  1. patindo
piggiâ

Indicative

Present

  1. mi piggio
  2. ti ti piggi
  3. lê o/a piggia
  4. niatri piggemmo
  5. viatri piggiæ
  6. liatri piggian

Imperfect

  1. mi piggiava
  2. ti ti piggiavi
  3. lê o/a piggiava
  4. niatri piggiavimo
  5. viatri piggiavi
  6. liatri piggiavan

Future

  1. mi piggiò
  2. ti ti piggiæ
  3. lê o/a piggià
  4. niatri piggiemo
  5. viatri piggiei
  6. liatri piggian

Subjunctive

Present

  1. che mi pigge
  2. che ti ti piggi
  3. che lê o/a pigge
  4. che niatri piggemmo
  5. che viatri piggiæ
  6. che liatri piggian

Imperfect

  1. che mi piggesse
  2. che ti ti piggesci
  3. che lê o/a piggesse
  4. che niatri piggescimo
  5. che viatri piggesci
  6. che liatri piggessan

Conditional

  1. mi piggieiva/piggiæ
  2. ti ti piggiësci
  3. lê o/a piggieiva/piggiæ
  4. niatri piggiëscimo
  5. viatri piggiësci
  6. liatri piggieivan/piggiæn

Imperative

  1. piggia ti!
  2. piggemmo niatri!
  3. piggiæ viatri!

Past participle

  1. m. s. piggiou
  2. m. p. piggiæ
  3. f. s. piggiâ
  4. f. p. piggiæ

Gerund

  1. piggiando