Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

sbavare

v. intr.
  1. perdere bava dalla bocca

    sbavussâ [zbavyˈsaː] (var. baussâ, bavussâ, sbaussâ)1

    perde e bave [ˈpɛːrdeː ˈbaːve]

    lo sai che quando dormi sbavi sul cuscino?

    ti ô sæ che quande ti dòrmi ti sbavussi in sce l’oegê?

  2. nella stampa: imprimere male lasciando contorni doppi o imprecisi

    sbavezzâ [zbaveˈzaː]

    questa stampante sbava, usa l’altra

    sta stampante a sbavezza, addeuvia l’atra

Pe saveine de ciù

1. Cheita de -[v]- intervocalica

O termine o se peu presentâ ascì con scincope (saieiva à dî con cheita) de -[v]- intervocalica. O l’é un fenòmeno assæ esteiso, ch’o caratterizza da unna parte e varietæ urbañe de classe popolare, e da l’atra de quelle riveasche e rurale. Coscì, de poule comme apreuvo [aˈprøːvu], covercio [kuˈvɛːrtʃu], crövo [ˈkrɔːvu] ò ravieu [raˈvjøː], tra e tante, peuan presentâse inte forme apreuo [aˈprøːu], coercio [ˈkwɛːrtʃu], cröo [ˈkrɔːu] ò raieu [raˈjøː]. Un fenòmeno analogo o l’occorre de vòtte ascì in prinçipio de poula, pe exempio inte forme do verbo voei [ˈvwej] (comme veuggio [ˈvødʒˑu], vosciuo [vuˈʃyːu]) ò inte un sostantivo comme vòtta [ˈvɔtˑa], che seunnan donca oei [ˈwej], (euggio [ˈødʒˑu], ösciuo [ɔːˈʃyːu]) e òtta [ˈɔtˑa]. Pe commun sto fenòmeno o no se registra inta lengua scrita, mascime inti contesti formali o letteräi. Inte sto diçionäio se limitemmo à segnalâ solo che i caxi donde o fenòmeno o peu presentâse inte unna mainea generalizzâ; no se segnala i caxi donde a cheita de -[v]- a se presenta solo che inti dialetti de çerte äie (inte de forme comme in [ˈiŋ] pe vin [ˈviŋ] ò caallo [kaˈalˑu] pe cavallo [kaˈvalˑu]). Ciù tante informaçioin in sciô fenòmeno, inte unna prospettiva stòrica ascì, s’attreuvan inte Toso (2004, pp. 170-175) e inte Lusito (2025, pp. 481-484).

Coniugaçioin

perde

Indicativo

Presente

  1. mi perdo
  2. ti ti perdi
  3. o/a perde
  4. niatri perdemmo
  5. viatri perdei
  6. liatri perdan

Imperfetto

  1. mi perdeiva
  2. ti ti perdeivi
  3. o/a perdeiva
  4. niatri perdeivimo
  5. viatri perdeivi
  6. liatri perdeivan

Futuo

  1. mi perdiò
  2. ti ti perdiæ
  3. o/a perdià
  4. niatri perdiemo
  5. viatri perdiei
  6. liatri perdian

Conzontivo

Presente

  1. che mi perde
  2. che ti ti perdi
  3. che lê o/a perde
  4. che niatri perdemmo
  5. che viatri perdei
  6. che liatri perdan

Imperfetto

  1. che mi perdesse
  2. che ti ti perdesci
  3. che lê o/a perdesse
  4. che niatri perdescimo
  5. che viatri perdesci
  6. che liatri perdessan

Condiçionale

  1. mi perdieiva/perdiæ
  2. ti ti perdiësci
  3. o/a perdieiva/perdiæ
  4. niatri perdiëscimo
  5. viatri perdiësci
  6. liatri perdieivan/perdiæn

Imperativo

  1. perdi ti!
  2. perdemmo niatri!
  3. perdei viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. perso
  2. m. p. persci
  3. f. s. persa
  4. f. p. perse

Gerundio

  1. perdendo
sbavezzâ

Indicativo

Presente

  1. mi sbavezzo
  2. ti ti sbavezzi
  3. o/a sbavezza
  4. niatri sbavezzemmo
  5. viatri sbavezzæ
  6. liatri sbavezzan

Imperfetto

  1. mi sbavezzava
  2. ti ti sbavezzavi
  3. o/a sbavezzava
  4. niatri sbavezzavimo
  5. viatri sbavezzavi
  6. liatri sbavezzavan

Futuo

  1. mi sbavezziò
  2. ti ti sbavezziæ
  3. o/a sbavezzià
  4. niatri sbavezziemo
  5. viatri sbavezziei
  6. liatri sbavezzian

Conzontivo

Presente

  1. che mi sbavezze
  2. che ti ti sbavezzi
  3. che lê o/a sbavezze
  4. che niatri sbavezzemmo
  5. che viatri sbavezzæ
  6. che liatri sbavezzan

Imperfetto

  1. che mi sbavezzesse
  2. che ti ti sbavezzesci
  3. che lê o/a sbavezzesse
  4. che niatri sbavezzescimo
  5. che viatri sbavezzesci
  6. che liatri sbavezzessan

Condiçionale

  1. mi sbavezzieiva/sbavezziæ
  2. ti ti sbavezziësci
  3. o/a sbavezzieiva/sbavezziæ
  4. niatri sbavezziëscimo
  5. viatri sbavezziësci
  6. liatri sbavezzieivan/sbavezziæn

Imperativo

  1. sbavezza ti!
  2. sbavezzemmo niatri!
  3. sbavezzæ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. sbavezzou
  2. m. p. sbavezzæ
  3. f. s. sbavezzâ
  4. f. p. sbavezzæ

Gerundio

  1. sbavezzando
sbavussâ

Indicativo

Presente

  1. mi sbavusso
  2. ti ti sbavussi
  3. o/a sbavussa
  4. niatri sbavussemmo
  5. viatri sbavussæ
  6. liatri sbavussan

Imperfetto

  1. mi sbavussava
  2. ti ti sbavussavi
  3. o/a sbavussava
  4. niatri sbavussavimo
  5. viatri sbavussavi
  6. liatri sbavussavan

Futuo

  1. mi sbavussiò
  2. ti ti sbavussiæ
  3. o/a sbavussià
  4. niatri sbavussiemo
  5. viatri sbavussiei
  6. liatri sbavussian

Conzontivo

Presente

  1. che mi sbavusse
  2. che ti ti sbavussi
  3. che lê o/a sbavusse
  4. che niatri sbavussemmo
  5. che viatri sbavussæ
  6. che liatri sbavussan

Imperfetto

  1. che mi sbavussesse
  2. che ti ti sbavussesci
  3. che lê o/a sbavussesse
  4. che niatri sbavussescimo
  5. che viatri sbavussesci
  6. che liatri sbavussessan

Condiçionale

  1. mi sbavussieiva/sbavussiæ
  2. ti ti sbavussiësci
  3. o/a sbavussieiva/sbavussiæ
  4. niatri sbavussiëscimo
  5. viatri sbavussiësci
  6. liatri sbavussieivan/sbavussiæn

Imperativo

  1. sbavussa ti!
  2. sbavussemmo niatri!
  3. sbavussæ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. sbavussou
  2. m. p. sbavussæ
  3. f. s. sbavussâ
  4. f. p. sbavussæ

Gerundio

  1. sbavussando

Bibliografia

  • F. Toso, «Il tabarchino. Strutture, evoluzione storica, aspetti sociolinguistici.», inte Il bilinguismo tra conservazione e minaccia. Esempi e presupposti per interventi di politica linguistica e di educazione bilingue, à c. de A. Carli, FrancoAngeli, 2004
  • S. Lusito, Aspetti teorici e pratici della redazione di un dizionario genovese-italiano della lingua contemporanea. Metalessicografia di una varietà romanza di koinè, Edizioni dell’Orso, 2025