DEIZE
Diçionäio italian-zeneise
storcere il naso
loc. v.
-
arricciare il naso in segno di disapprovazione abberruffâ a naixa
[aberyˈfaː (a) ˈnajʒa] abberruffâ o naso
[aberyˈfɔw ˈnaːzu] la proposta era buona, ma il capo ha storto il naso senza dire il perché
a propòsta a l’ea boña, ma o cappo o l’à arruffou a naixa sensa dî a raxon
Coniugaçioin
abberruffâ
Indicativo
Presente
- mi abberruffo
- ti t’abberruffi
- lê o/a l’abberruffa
- niatri abberruffemmo
- viatri abberruffæ
- liatri abberruffan
Imperfetto
- mi abberruffava
- ti t’abberruffavi
- lê o/a l’abberruffava
- niatri abberruffavimo
- viatri abberruffavi
- liatri abberruffavan
Futuo
- mi abberruffiò
- ti t’abberruffiæ
- lê o/a l’abberruffià
- niatri abberruffiemo
- viatri abberruffiei
- liatri abberruffian
Conzontivo
Presente
- che mi abberruffe
- che ti t’abberruffi
- che lê o/a l’abberruffe
- che niatri abberruffemmo
- che viatri abberruffæ
- che liatri abberruffan
Imperfetto
- che mi abberruffesse
- che ti t’abberruffesci
- che lê o/a l’abberruffesse
- che niatri abberruffescimo
- che viatri abberruffesci
- che liatri abberruffessan
Condiçionale
- mi abberruffieiva/abberruffiæ
- ti t’abberruffiësci
- lê o/a l’abberruffieiva/abberruffiæ
- niatri abberruffiëscimo
- viatri abberruffiësci
- liatri abberruffieivan/abberruffiæn
Imperativo
- abberruffa ti!
- abberruffemmo niatri!
- abberruffæ viatri!
Partiçipio passou
- m. s. abberruffou
- m. p. abberruffæ
- f. s. abberruffâ
- f. p. abberruffæ
Gerundio
- abberruffando