Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

venire

v.intr.
  1. recarsi in un luogo

    vegnî  [veˈɲiː]

    Exempi

    era venuto a Sestri per cercare lavoro

    o l’ea vegnuo à Sestri à çercâse un travaggio

    ve l’ho già detto, con voi non vengo

    ve l’ò za dito, con viatri no ghe vëgno

    siamo venuti di buon’ora per trovare un posto per piantare l’ombrellone

    semmo vegnui de bonn’oa pe attrovâ un pòsto pe acciantâ o päsô

    quando vieni a trovarmi?

    quande ti vëgni à trovâme?

    mi viene in mente mio zio

    o me vëgne in cheu mæ barba

  2. arrivare, provenire

    vegnîne [veˈɲiːne]

    Exempi

    da dove viene quel rumore?

    de dond’o ne vëgne quello son?

    questo vaso viene da Cipro

    sto vaso o ne vëgne da Çipri

  3. costare

    vegnî  [veˈɲiː]

    vai [ˈvaj]

    costâ  [kusˈtaː]

    Exempi

    quanto viene questa scultura di bronzo?

    quant’a vëgne sta scurtua de bronzo?

    quanto vengono le banane dal fruttivendolo?

    quante vëgnan e bananne da-o besagnin?

  4. con funzione ausiliare

    ëse  [ˈeːse]

    vegnî  [veˈɲiː]

    Exempi

    i fiori vengono dati alla gente

    e scioî son dæte a-e gente

    la madre viene portata all’ospedale

    a moæ a vëgne portâ à l’uspiâ

  5. volgare: raggiungere l’orgasmo

    vegnî volgare  [veˈɲiː]

Polirematiche

Coniugaçioin

anâ

Part. pass. anæto

Ger. anando

Ind.
Pres.
  1. mi vaggo
  2. ti ti væ
  3. lê o/a va
  4. niatri anemmo
  5. viatri anæ
  6. lô van
Impf.
  1. mi anava
  2. ti t’anavi
  3. lê o/a l’anava
  4. niatri anavimo
  5. viatri anavi
  6. lô anavan
Fut.
  1. mi aniò
  2. ti t’aniæ
  3. lê o/a l’anià
  4. niatri aniemo
  5. viatri aniei
  6. lô anian
Conz.
Pres.
  1. che mi vagghe
  2. che ti ti vagghi
  3. che lê o/a vagghe
  4. che niatri anemmo
  5. che viatri anæ
  6. che lô vaggan
Impf.
  1. che mi anesse
  2. che ti t’anesci
  3. che lê o/a l’anesse
  4. che niatri anescimo
  5. che viatri anesci
  6. che lô anessan
Cond.
  1. mi anieiva/aniæ
  2. ti t’aniësci
  3. lê o/a l’anieiva/aniæ
  4. niatri aniëscimo
  5. viatri aniësci
  6. lô anieivan/aniæn
Imper.
  1. vanni ti
  2. ch’o/a vagghe lê
  3. anemmo niatri
  4. anæ viatri
  5. vaggan lô
costâ

Part. pass. costou

Ger. costando

Ind.
Pres.
  1. mi costo
  2. ti ti costi
  3. lê o/a costa
  4. niatri costemmo
  5. viatri costæ
  6. lô costan
Impf.
  1. mi costava
  2. ti ti costavi
  3. lê o/a costava
  4. niatri costavimo
  5. viatri costavi
  6. lô costavan
Fut.
  1. mi costiò
  2. ti ti costiæ
  3. lê o/a costià
  4. niatri costiemo
  5. viatri costiei
  6. lô costian
Conz.
Pres.
  1. che mi coste
  2. che ti ti costi
  3. che lê o/a coste
  4. che niatri costemmo
  5. che viatri costæ
  6. che lô costan
Impf.
  1. che mi costesse
  2. che ti ti costesci
  3. che lê o/a costesse
  4. che niatri costescimo
  5. che viatri costesci
  6. che lô costessan
Cond.
  1. mi costieiva/costiæ
  2. ti ti costiësci
  3. lê o/a costieiva/costiæ
  4. niatri costiëscimo
  5. viatri costiësci
  6. lô costieivan/costiæn
Imper.
  1. costa ti
  2. ch’o/a coste lê
  3. costemmo niatri
  4. costæ viatri
  5. costan lô
ëse

Part. pass. stæto

Ger. essendo

Ind.
Pres.
  1. mi son
  2. ti t’ê
  3. lê o/a l’é
  4. niatri semmo
  5. viatri sei
  6. lô en/son
Impf.
  1. mi ea
  2. ti t’ëi
  3. lê o/a l’ea
  4. niatri eimo/emo
  5. viatri ëi
  6. lô ean
Fut.
  1. mi saiò
  2. ti ti saiæ
  3. lê o/a saià
  4. niatri saiemo
  5. viatri saiei
  6. lô saian
Conz.
Pres.
  1. che mi segge
  2. che ti ti seggi
  3. che lê o/a segge
  4. che niatri seggimo/seggemmo
  5. che viatri seggei/seggiæ
  6. che lô seggian
Impf.
  1. che mi fïse/foïse
  2. che ti ti fïsci/foïsci
  3. che lê o/a fïse/foïse
  4. che niatri fïscimo/foïscimo
  5. che viatri fïsci/foïsci
  6. che lô fïsan/foïsan
Cond.
  1. mi saieiva/saiæ
  2. ti ti saiësci
  3. lê o/a saieiva/saiæ
  4. niatri saiëscimo
  5. viatri saiësci
  6. lô saieivan/saiæn
Imper.
  1. seggi ti
  2. ch’o/a segge lê
  3. seggimo/seggemmo niatri
  4. seggei/seggiæ viatri
  5. seggian lô
vai

Part. pass. varsciuo

Ger. vaindo

Ind.
Pres.
  1. mi vao
  2. ti ti väi
  3. lê o/a vâ
  4. niatri vaimmo/vaimo
  5. viatri vai
  6. lô van
Impf.
  1. mi vaiva
  2. ti ti vaivi
  3. lê o/a vaiva
  4. niatri vaivimo
  5. viatri vaivi
  6. lô vaivan
Fut.
  1. mi varriò
  2. ti ti varriæ
  3. lê o/a varrià
  4. niatri varriemo
  5. viatri varriei
  6. lô varrian
Conz.
Pres.
  1. che mi vagge
  2. che ti ti vaggi
  3. che lê o/a vagge
  4. che niatri vaggemmo/vaggimo
  5. che viatri vaggei
  6. che lô vaggian
Impf.
  1. che mi vaise
  2. che ti ti vaisci
  3. che lê o/a vaise
  4. che niatri vaiscimo
  5. che viatri vaisci
  6. che lô vaisan
Cond.
  1. mi varrieiva/varriæ
  2. ti ti varriësci
  3. lê o/a varrieiva/varriæ
  4. niatri varriëscimo
  5. viatri varriësci
  6. lô varrieivan/varriæn
Imper.
  1. vaggi ti
  2. ch’o/a vagge lê
  3. vaggemmo/vaggimo niatri
  4. vaggei viatri
  5. vaggian lô
vegnî

Part. pass. vegnuo

Ger. vegnindo

Ind.
Pres.
  1. mi vëgno
  2. ti ti vëgni
  3. lê o/a vëgne
  4. niatri vegnimmo
  5. viatri vegnî
  6. lô vëgnan
Impf.
  1. mi vegniva
  2. ti ti vegnivi
  3. lê o/a vegniva
  4. niatri vegnivimo
  5. viatri vegnivi
  6. lô vegnivan
Fut.
  1. mi vegniò
  2. ti ti vegniæ
  3. lê o/a vegnià
  4. niatri vegniemo
  5. viatri vegniei
  6. lô vegnian
Conz.
Pres.
  1. che mi vëgne
  2. che ti ti vëgni
  3. che lê o/a vëgne
  4. che niatri vegnimmo
  5. che viatri vegnî
  6. che lô vëgnan
Impf.
  1. che mi vegnisse
  2. che ti ti vegnisci
  3. che lê o/a vegnisse
  4. che niatri vegniscimo
  5. che viatri vegnisci
  6. che lô vegnissan
Cond.
  1. mi vegnieiva/vegniæ
  2. ti ti vegniësci
  3. lê o/a vegnieiva/vegniæ
  4. niatri vegniëscimo
  5. viatri vegniësci
  6. lô vegnieivan/vegniæn
Imper.
  1. vëgni ti
  2. ch’o/a vëgne lê
  3. vegnimmo niatri
  4. vegnî viatri
  5. vëgnan lô