Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

vibrare

v. intr.
  1. produrre vibrazioni

    vibrâ [viˈbraː]

    il cellulare ha iniziato a vibrare quando ho ricevuto un messaggio

    o telefonin o l’à comensou à vibrâ quand’ò reçevuo un messaggio

v. tr.
  1. scagliare con forza

    asbriâ [azˈbrjaː] (var. abbrivâ, asbrivâ)1

    gli ho vibrato un pugno così forte che è caduto per terra

    gh’ò asbriou un pugno coscì fòrte ch’o l’é cheito pe tæra

Pe saveine de ciù

1. Cheita de -[v]- intervocalica

O termine o se peu presentâ ascì con scincope (saieiva à dî con cheita) de -[v]- intervocalica. O l’é un fenòmeno assæ esteiso, ch’o caratterizza da unna parte e varietæ urbañe de classe popolare, e da l’atra de quelle riveasche e rurale. Coscì, de poule comme apreuvo [aˈprøːvu], covercio [kuˈvɛːrtʃu], crövo [ˈkrɔːvu] ò ravieu [raˈvjøː], tra e tante, peuan presentâse inte forme apreuo [aˈprøːu], coercio [ˈkwɛːrtʃu], cröo [ˈkrɔːu] ò raieu [raˈjøː]. Un fenòmeno analogo o l’occorre de vòtte ascì in prinçipio de poula, pe exempio inte forme do verbo voei [ˈvwej] (comme veuggio [ˈvødʒˑu], vosciuo [vuˈʃyːu]) ò inte un sostantivo comme vòtta [ˈvɔtˑa], che seunnan donca oei [ˈwej], (euggio [ˈødʒˑu], ösciuo [ɔːˈʃyːu]) e òtta [ˈɔtˑa]. Pe commun sto fenòmeno o no se registra inta lengua scrita, mascime inti contesti formali o letteräi. Inte sto diçionäio se limitemmo à segnalâ solo che i caxi donde o fenòmeno o peu presentâse inte unna mainea generalizzâ; non se segnala i caxi donde a cheita de -[v]- a se presenta solo che inti dialetti de çerte äie (inte de forme comme in [ˈiŋ] pe vin [ˈviŋ] ò caallo [kaˈalˑu] pe cavallo [kaˈvalˑu]). Ciù tante informaçioin in sciô fenòmeno, inte unna prospettiva stòrica ascì, s’attreuvan inte Toso (2004, pp. 170-175) e inte Lusito (2025, pp. 481-484).

Coniugaçioin

asbriâ

Indicativo

Presente

  1. mi asbrio
  2. ti t’asbrii
  3. o/a l’asbria
  4. niatri asbriemmo/asbriemo
  5. viatri asbriæ
  6. liatri asbrian

Imperfetto

  1. mi asbriava
  2. ti t’asbriavi
  3. o/a l’asbriava
  4. niatri asbriavimo
  5. viatri asbriavi
  6. liatri asbriavan

Futuo

  1. mi asbriò
  2. ti t’asbriæ
  3. o/a l’asbrià
  4. niatri asbriemo
  5. viatri asbriei
  6. liatri asbrian

Conzontivo

Presente

  1. che mi asbrie
  2. che ti t’asbrii
  3. che lê o/a l’asbrie
  4. che niatri asbriemmo/asbriemo
  5. che viatri asbriæ
  6. che liatri asbrian

Imperfetto

  1. che mi asbriesse
  2. che ti t’asbriesci
  3. che lê o/a l’asbriesse
  4. che niatri asbriescimo
  5. che viatri asbriesci
  6. che liatri asbriessan

Condiçionale

  1. mi asbrieiva/asbriæ
  2. ti t’asbriësci
  3. o/a l’asbrieiva/asbriæ
  4. niatri asbriëscimo
  5. viatri asbriësci
  6. liatri asbrieivan/asbriæn

Imperativo

  1. asbria ti!
  2. asbriemmo/asbriemo niatri!
  3. asbriæ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. asbriou
  2. m. p. asbriæ
  3. f. s. asbriâ
  4. f. p. asbriæ

Gerundio

  1. asbriando
vibrâ

Indicativo

Presente

  1. mi vibro
  2. ti ti vibri
  3. o/a vibra
  4. niatri vibremmo
  5. viatri vibræ
  6. liatri vibran

Imperfetto

  1. mi vibrava
  2. ti ti vibravi
  3. o/a vibrava
  4. niatri vibravimo
  5. viatri vibravi
  6. liatri vibravan

Futuo

  1. mi vibriò
  2. ti ti vibriæ
  3. o/a vibrià
  4. niatri vibriemo
  5. viatri vibriei
  6. liatri vibrian

Conzontivo

Presente

  1. che mi vibre
  2. che ti ti vibri
  3. che lê o/a vibre
  4. che niatri vibremmo
  5. che viatri vibræ
  6. che liatri vibran

Imperfetto

  1. che mi vibresse
  2. che ti ti vibresci
  3. che lê o/a vibresse
  4. che niatri vibrescimo
  5. che viatri vibresci
  6. che liatri vibressan

Condiçionale

  1. mi vibrieiva/vibriæ
  2. ti ti vibriësci
  3. o/a vibrieiva/vibriæ
  4. niatri vibriëscimo
  5. viatri vibriësci
  6. liatri vibrieivan/vibriæn

Imperativo

  1. vibra ti!
  2. vibremmo niatri!
  3. vibræ viatri!

Partiçipio passou

  1. m. s. vibrou
  2. m. p. vibræ
  3. f. s. vibrâ
  4. f. p. vibræ

Gerundio

  1. vibrando

Bibliografia

  • F. Toso, «Il tabarchino. Strutture, evoluzione storica, aspetti sociolinguistici.», inte Il bilinguismo tra conservazione e minaccia. Esempi e presupposti per interventi di politica linguistica e di educazione bilingue, à c. de A. Carli, FrancoAngeli, 2004
  • S. Lusito, Aspetti teorici e pratici della redazione di un dizionario genovese-italiano della lingua contemporanea. Metalessicografia di una varietà romanza di koinè, Edizioni dell’Orso, 2025